CHLAPCI PRI VTÁČOM HNIEZDE

Rok: OKOLO 1955

Technika: Olej na kartóne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 44 x 55 cm

Značené: Značené vľavo dole „J. Bornfriend“

Popis:

Publikované: Kiss-Szemán, Z.: Jakub Bauernfreund/Jacob Bornfriend. Natura morta. Bratislava: Galéria mesta Bratislavy, 2008, st. 79.
Vystavené: Natura morta, Galéria mesta Bratislavy, 2008

„Plachý a uzavretý Bauernfreund nikdy celkom nepretrhol kontakt s domovom, s predstavovým svetom, ale i mravnými regulami prostého života karpatského židovstva. Ešte nezabudol naprirodzený stav ľudského bytia. Príroda – i tá ,druhá'– mu nebola abstraktným univerzom neužitočných fragmentov, ktoré možno podrobovať absurdným manipuláciám, ale celkom konkrétnou, pre neho osobne nezastupiteľnou skúsenosťou.“
Ján Abelovský
Maliar Jakub Bauernfreund (1904 Zborov – 1976 Londýn) je ďalším z umelcov, ktorých životu a dielu máme ako kunsthistorici, ale aj obyvatelia tejto krajiny povinnosť splácať dlh. Hoci je neodmysliteľnou súčasťou dejín nášho výtvarného umenia a súvisí s progresívnou snahou Generácie 909 o moderný výtvarný prejav, prakticky až do roku 2008 bolo jeho meno spájané len s niekoľkými, opakovane spomínanými a publikovanými olejomaľbami. Až v roku 2008, vyše tridsať rokov po umelcovej smrti, sa na Slovensku uskutočnila jeho samostatná výstava, ktorú sprevádzalo aj vydanie prvej monografie autora z pera historičky umenia Zsófie Kiss-Szemán. Pritom medzi predstaviteľmi Generácie 909 mala práve Bauernfreundova tvorba (a tvorba jeho blízkeho priateľa Endre Nemesa) v rozhodujúcich rokoch 1935 – 1938 dominantné postavenie. Spočiatku, od roku 1926, študoval na súkromnej škole Gustáva Mallého v Bratislave. O rok neskôr sa odsťahoval do Prahy, kde sa pripravoval na prijímacie skúšky na Akadémiu výtvarných umení (AVU). V rokoch 1929 –1933 študoval na AVU u prof. Willyho Nowaka. Hneď vprvom ročníku získal ako výnimočný talent prvú cenu všetkých ročníkov AVU. Tu sa zoznámil s maliarom Endre Nemesom (Andrej Nemeš), ktorý sa stal jeho celoživotným priateľom a podporovateľom. V roku 1936 spolu vystavovali v pražskej Galérii Dr. Huga Feigla a následne boli pozvaní za riadnych členov Umeleckej besedy. Výťažok z predaja obrazov im navyše umožnil absolvovať študijnú trojmesačnú cestu do Paríža, kde sa oboznámili s najaktuálnejšími trendmi vo výtvarnom umení. Zapôsobila na nich najmä poetická a surrealistická maľba židovských autorov Marca Chagalla a Amedea Modiglianiho. Neskôr v polovici tridsiatych rokov získal niekoľko zákaziek na portrétovanie predsedov rady židovských starších v Prahe a súbory portrétov zakladateľov Židovského múzea v Prahe, ktoré mu zaistili istú slávu i finančné zabezpečenie. Pre záchranu vlastného života však musel hneď po nástupe fašizmu a vzniku protektorátu Čechy a Morava z Československa utiecť, najskôr do Berlína a následne do Londýna, kde sa usadil. Bauernfreundova povaha (uzavretosť) mu po emigrácii nedovolili presadiť sa naplno, jeho tvorba aj napriek nesporným kvalitám ostala málo známa. Spočiatku sa živil ako brusič diamantov, pracoval v továrni a ku koncu vojny sa zamestnal ako učiteľ v československej umeleckopriemyselnej škole. Až neskôr začína tvoriť pod (pragmaticky zmeneným) menom Jacob Bornfriend. Hoci na Slovensko sa užnikdy nevrátil, jeho tvorba sa úzko viaže k nášmu prostrediu, s ktorým nikdy nepretrhol duchovný kontakt. Vinou tragických historických udalostí tak naše maliarstvo prišlo o jedného zo svojich najnadanejších predstaviteľov. Život v emigrácii prežil v ústraní, v malom dome v Golders Green s manželkou Pippou Jacobsen, nemeckou  komunistkou, s ktorou sa zoznámil ešte v Prahe. Stretával sa iba s niekoľkými priateľmi, medzi ktorých patrila aj dcéra spisovateľa Thomasa Manna Erika. Neskôr sa stal členom londýnskej komunity umelcov a zberateľov prisťahovaných z vojnou stíhanej Európy. Uznanie na miestnej scéne získal až v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch. V roku 1959 sa mu podarilo realizovať v knižnici London School of Jewish Studiesv Londýne monumentálnu nástennú maľbu, v ktorej jazykom symbolov a starých textov prerozprával desať najdôležitejších židovských slávností. Začiatkom šesťdesiatych rokov začal vytvárať nefiguratívne abstraktné obrazy blízke informelovej maľbe. Následne ochorel a tvoril už len papierové koláže na hranici surrealizmu a poetizmu, reality a abstrakcie. Posledné roky mu pri práci pomáhal anglický maliar Alfred Harris, ktorý po umelcovej smrti spracoval aj jeho pozostalosť. Jej značná časť sa dnes nachádza v archíve bochumského múzea, kde sa v roku 1986 konala súborná výstava umelcových diel (vyšiel aj sprievodný katalóg).
Predkladaná kompozícia Chlapci pri vtáčom hniezde je galerijným dielom exilovej tvorby Jakuba Bauerfreunda, pričom charakteristicky dokladá osobitú senzibilitu umelca. Autorova monografistka Zsófia Kiss-Szemán vníma predmetnú maľbu ako žánrový výjav (u Bauernfreunda pomerne zriedkavý) zasadený do prírodného výseku, ktorý zobrazuje chlapčenské huncútstvo, vyberanie hniezda. Námet interpretuje ako maliarsky problém foriem a farieb, kde sú postavy a predmety v podstate redukované na optický vnem a maliarske hodnoty. Tento princíp u Bauenrfreunda pretrvával od začiatku štúdia u Nowaka až do konca tvorby, pričom rovnováhu zabezpečovala kompozičná štruktúra a konštruktívna výstavba diel. Pôvod z najchudobnejších severných oblastí východného Slovenska a s ním nepriamo súvisiaca melanchólia sa odrážali v tvarovom a farebnom podaní jeho diel. Aj v tejto kompozícii umelec citlivou prácou s modrou a zelenou farbou, ich rytmickým komponovaním dosiahol výrazné scelenie maľby do jednoliateho celku. Samotné postavy akoby splývali s prírodným rámcom v nejednoznačnom priestore. Dielo tak kombinuje dva hlavné inšpiračné zdroje umelca – preberanie motívov z prírody a inklinácia k figurálnym výjavom. Bauernfreund v tejto maľbe ukazuje zvláštnu imagináciu a poetiku. Dielo je osobitým príspevkom k pojednaniu o premenách obrazu prírody i človeka, ale aj o duchovnom vzrušení v každodennom živote, takom dôležitom pre tohto pozoruhodného maliara.

„Bauerfreundova rodina pozostávala z desiatich osôb – matky,otca, babičky a siedmich detí. Dve z nich boli dievčatá. Ich dom stál až na konci dediny. Bol to kamenný dom, ale s hlinenou podlahou. Jedna jeho väčšia miestnosť slúžila ako hostinec. Mali jediného stáleho hosťa – miestneho starostu, ktorý býval neďaleko.  Denne si tam chodil vypiť svoju dávku 94% pálenky. Nikoho iného som tam nevidel. Pri dome bola malá záhradka. Mali tiež menší kravín s niekoľkými kravami, ktoré sa voľne pásli okolo. Rodina vlastnila aj nejaké pole, ale žila veľmi jednoducho, skromne.“

Endre Nemes po návšteve Zborova

(NG)

P.S.

Počas pražským štúdií býval s Cypriánom Majerníkom. Pôvodne početnú židovskú komunitu v autorovom rodisku pripomína už len cintorín s približne 700 náhrobnými kameňmi. Je národnou kultúrnou pamiatkou, zriadený bol začiatkom 18. storočia. V nedeľu 15. apríla 1942 boli zborovskí Židia vyzvaní, aby opustili svoje domovy. Žandári a gardisti ich sústredili v modlitebni a miestnom hostinci. Tu ich ostrihali a oholili a následne 430 obyvateľov previezli na železničnú stanicu do Bardejova. Odtiaľ boli v nákladných vagónoch transportovaní do táborov smrti. Ich majetok bol zoštátnený, rozkradnutý a predaný na dražbách.V súčasnosti je na webe umenia evidovaných dokopyl en 25 umelcových diel. Po Jakubovi Bauernfreundovi je na Slovensku pomenovaných nula ulíc, resp. námestí.

Zoznam diel autora:

Červená, čierna a okerZviera (Bildes Biet)RybáriOdrazyZátišie s hruškami, citrónmi a ružouCHLAPCI PRI VTÁČOM HNIEZDE