„V diele Benkovom je čosi ako otázka: ,Nechceli by ste milovať môj kraj?' Maliar vie, že také neporušené krásy musia pôsobiť na nášho ducha, na naše srdce. A preto Martin Benka je vyvoleným vyslancom a prostredníctvom jeho palety budeme myslieť na slovenský park, ktorý, súdiac podľa výrazu, je skrytým pokladom v srdci sveta.“
William Ritter
Vrúcny vzťah Martina Benku k Slovensku je zhmotnený do množstva jeho maliarskych kompozícií, aj preto ostáva autorom, ktorý pre väčšinu z nás azda najbytostnejšie zachytáva podobu našej krajiny. Už u svojho profesora Aloisa Kalvodu Benka pochopil, že„všetko má svoj fyzický a psychický život, tak krajina, ako ľud“. Často sa utiekal k dynamickej sile horských krajov Oravy, Liptova či Gemera. Mimoriadne blízky, najmä pre svoju dramatickosť, mu bol vždy Liptov –opakovane sa tam vracal, aby v samote a sústredenom pohrúžení cez pohľad upretý do diaľok obdivoval majestátnu krásu vrchov a hlbokých dolín. Bol to právej eho umelecký záujem, ktorý povýšil rôzne regióny (liptovský, turčiansky, oravský atď.) na typ jednotný –národný, slovenský... Aj v predkladanej komornej, no mimoriadne atraktívnej kompozícii Náčrt z Liptova z najlepších tvorivých rokov predvádza Benka svoje charakteristické monumentalizujúce poňatie krajiny. Majstrovsky stupňuje obrazový dojem naznačenou líniou horizontu, horskými masami a, samozrejme, farbou s výraznými, ale harmonickými valérmi, ktoré mu slúžili na akcentovanie krásy slovenskej prírody. Obrazu dominujú pozoruhodné detaily. Vo vrchárskom kraji nesmie chýbať strmé úbočie, tentoraz ho umelec ozvláštňuje stádom strakatých kraviek, ktoré sa len ako drobné škvrny zjavujú na horizonte. Benka v tejto práci predvádza všetky svoje majstrovské postupy. Jeho výsostne osobité a autentické dielo sa naplno rozvinulo práve začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia a práve toto obdobie je všeobecne považované za jeden z vrcholov jeho tvorby. Charakterizuje ho syntéza realizmu a dekoratívnosti a najmä snaha o „národný štýl“– vytvorenie výtvarného jazyka, ktorý by bol „slovenský“,vychádzajúci z domácej tradície. Je pozitívne, aj pre vývoj domáceho umenia, že Martin Benka sa pomerne skoro vymanil z limitujúcich pút „akademizmu“ a postimpresionizmu kalvodovského typu a dospel k vlastnému modernému maliarskemu výrazu. Karol Vaculík pripomína, že o Martinovi Benkovi panuje akási ustálená predstava ako o maliarovi monumentálnych foriem: „Pri jeho umení máme vždy predstavu čohosi veľkého, heroického, definitívne dopovedaného.“ Tento náš pocit podľa neho pramení z presvedčenia, že Benka o túto svoju špeciálnu výsadu nemusel príliš bojovať. A Vaculík ďalej dodáva: „Málokto mal príležitosť nazrieť do umelcovej intimity a presvedčiť sa, že okrem prirodzeného nadania a zaujatia pre vec umenia formovala jeho výtvarné vyjadrenie predovšetkým pevná vôľa dopracovať sa k určitému osobnému názoru a že výsledky, ktoré pri svojom úsilí o monumentalizáciu slovenskej krajiny a jej ľudu dosiahol, nespadli mu do lona samy od seba, ale sa k nim prebojúval v tvrdom, každodennom zápase o umelecký výraz.“
(NG) „ ...najkrajším a najvelebnejšímkrajom Slovenska je kraj liptovský...Rovinčanovi ide temer mráz po teleod tejto nevýslovnej krásy.“ Martin Benka
