03. Jún 2025, 19:00
| Poradové číslo: | 100 |
| Odhadovaná cena: | 35 000 - 40 000 € |
| Konečná cena: | 37 000 € |
Rok: OKOLO 1936
Technika: Olej na preglejke
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 28,5 x 39,5 cm
Značené: Značené vpravo dole „Galanda“, na zadnej strane štítok z výstavy SNG (výpožička z roku 1963)
Popis:
Vystavené: Dielo Mikuláša Galandu (súborná výstava), SNG, Bratislava, september – december 1963
„Vidíme slovenskú verejnosť, s akým neporozumením sa díva na nové umenie. Vidíme našich inteligentov, ako sa ironicky škľabia pred skutočnosťou obrazu vytvoreného dľa zásad nového umenia a vytrysklého ako jedine možný odraz dnešného života.“
Súkromné listy Fullu a Galandu
Mikuláš Galanda ostával napriek svojej jasnej inklinácii k výrazovým prostriedkom moderné houmenia mentálne, tematicky i motivicky úzko spojený s domácim prostredím. Bol umelcom vzácnych schopností – nezvyčajnej zručnosti, ale aj zriedkavej senzibility, hlbokého umeleckého vnímania a jasného rozhľadu. Práve vďaka tomu jeho vzťah k domácej tradícii (identite) neostal pasívny. Zviazanosť s krajinou a jej obyvateľmi deklaroval celým svojím dielom, najmä prostredníctvom množstva figurálnych kompozícií,v centre ktorých bol takmer vždy („slovenský“) človek –zbojníci, ženy, matky, milenky, pijani, pastieri, šašovia...
Galandova tvorba sa v plnej intenzite rozvíjala len jedno desaťročie. Predkladané dielo vzniklo v roku 1936, teda dva roky pred jeho predčasným skonom. Práve v tomto období prichádza v umelcovom živote k „nárazu zvonka“– je ním zrejme bližší kontakt so slovenským prostredím a vidiekom, konkrétne s obcou Ždiar. Práve tu maľujenie koľko čisto horských kompozícií, vytvára sériu akvarelových krajinárskych pohľadníc, gvašom i olejom zachytáva motívy z paše. Vyvrcholením ždiarskeho obdobia je formátom najväčší umelcov obraz Gajdoš (1936 – 1937), dokladajúci spôsob, akým Galanda v závere svojej tvorby novátorsky pracuje s vizualitou slovenského prostredia, využívajúc ornament s farebnosťou ľudových výšiviek. Galandova formulácia výtvarnej moderny na rozdiel od monumentalizačného a heroizačného úsilia zakladateľskej generácie vždy stála na nepatetickom, civilnom prejave. Galanda nebol formalista, čo je zjavné v každom jeho diele, najmä v drobných kresbách a grafikách. Potvrdzuje to aj zdanlivo „obyčajný“ záznam tatranskej krajiny – Pohľad na Belanské Alpy (1936),maľba plná dojemných detailov, zaznamenaných s neobyčajnou pozornosťou, ale aj maliarskou oddanosťou. Záznam reality – výsek horského masívu– nie je obyčajnou, popisnou krajinomaľbou. Galanda s láskou zaznamenáva každý detail – strom, kamenný zráz, úbočie. Aj keď sa mysľou túlal po vzdialených svetoch a tvrdošijne bojoval o nový moderný výraz slovenského obrazu, mentálne nikdy neopustil svoju vlasť.
(NG)
„Slovenské ovzdušie je melancholické, spevné,trochu hranaté, a toto pretvoriť do výtvarníckejmluvy je úlohou slovenského umelca.“
Mikuláš Galanda
Zoznam diel autora: