Značené: Značené vpravo dole „V. Kompánek/89", v kompozícii „K", na zadnej strane „V. Kompánek"
Popis:
„Hádam už prívetivé dni sú dávno preč. Len sanechceme vzdať". „Po destve a mladosti sa už len bojíme o život.“ Vladimír Kompánek
Atraktívna kompozícia Modelka (1989) patrí do počtom neveľkej série maliarskych prác, ktoré koncom osemdesiatych rokov minulého storočia vytvoril Vladimír Kompánek ako čerstvý šesťdesiatnik, s úmyslom aktualizovať svoju takpovediac erbovú fašiangovú tematiku. Dynamiku erotického napätia v stretoch žien s turoňom strieda celkom iný kontext. Akoby sa turoň ako mužský element a symbol plodnosti (zvieracia maska s býčou hlavou, pochádzajúca z dávnych slovanských kultových tradícií) menil na samotného autora. Pôvodný vzťah žena- kráska a zviera autor modifikuje na klasickú „veľkú“ maliarsku tému maliar a model. Kompánek opúšťa regionálnu ikonografiu a púšťa sa do dialógu s velikánmi svetových dejín umenia. Maľuje svoje varianty Lédy s labuťou, ale aj Dianu na love, skúša aplikovať vlastné výrazové prostriedky na tradičné maliarske tematické okruhy. Kompozície z tohto obdobia, ktorých ústredným motívom sa stáva žena, jednoznačne smerujú krafinovanej zmyselnosti, či presnejšie k erotike. Objavujú sa témy únosu, milovania s kentaurom, variácie na témy model v ateliéri a maliar a model. Je otázne, či ich máme vnímať len ako prejav dráždivej imaginácie alebo skôr hľadať hlbšie motivácie umelca – muža, ktorý si začína uvedomovať vlastnú pominuteľnosť. Pôvodné, často aj násilné napätie dvojice (turoň verzus kráska) striedazameranie na telo ženy, bezmennej, ale vzrušujúcej„ženy maľovanej bez vulgárnej opisnosti, a predsa majúcej všetko“ (Ľubomír Feldek). Mocné prírodné sily (grécka mytológia – žena a býk, pohanské ríty) strieda „prostý“ vzťah muža a ženy druhej polovice 20. storočia. Kompánkova modelka je dokonalá žena. Nie v zmysle idealizácie, ale autorským rozhodnutím. Jej tvár sa stráca v tme, zato telesné proporcie, predlžené línie a sebavedomá postúra ju robia provokujúco neodolateľnou. Pritom to zďaleka nie je vyzývavý výjav, skôr ho definuje určité sugestívne tajomstvo – ani náznak podväzku či sandálika nepôsobia lacno, Kompánek maľuje svoju modelku s vášňou, dokonca vzrušením.Tomu prispôsobuje aj maliarsky prejav. Je zásadne citlivejší, obrazu chýba dominantná linka. Do popredia sa dostáva subtílnejší maliarsky rukopis, ako aj samotná maliarska technika. Kompánek sa prezentuje ako zdatný kolorista. Predvádza prekvapivé a podmanivé farebné valéry – nečakané kombinácie tyrkysovej a ružovej, v kontraste s tmavým zadným plánom.