Proveniencia: Proveniencia: zbierka Ringwald, dražené na aukciii Dreweatt's 2009 a na 104. večernej aukcii SOGA v roku 2012
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 69,5 x 44,5 cm
Značené: Značené vľavo hore „Mednyánszky“ (fragment signatúry)
Popis:
Publikované: Barczi, J. (ed.): Mednyánszky zo zbierky Dr. Lea Ringwalda. Bratislava: SOGA, 2012, s. 131 (kat. 42); Markója, Cs.: Lost and found – Buszkeség és balítélet. In: Artmagazin, 2010, č. 35, s. 18 – 27.
„Vyžarovanie ducha, ktorý je platný preterajší univerzálny, materialistický smer,je smrtiacim jedom pre všetky skutočnéduchovné bytia... Z celého tela trebavytvoriť sklenenú šošovku, cez ktorú môžečlovek hľadieť do večnosti.“ Ladislav Mednyánszky, Paríž 1896
Nebyť zbierky Dr. Lea Ringwalda, bez zveličenia by sme mohli tvrdiť, že poznanie diela Ladislava Mednyánszkeho by nebolo také komplexné, ako je dnes. Týka sa to predovšetkým jeho symbolistického obdobia, ktoré na rozdiel od jeho skorších pokusov umelecky sa vysporiadať so smrťou a démonmi už nie je zaťažené romantizujúcimi prvkami zvoníc či cintorínov. Kulisy a rekvizity nahradili vznášajúce sa priehľadné postavy a efemérni kostlivci v neurčitom prostredí. Umelcov maliarsky prejav sa samozrejme vyvíjal, menil a zdokonaľoval a rovnako zreli aj jeho názory, spočívajúce na bohatom myšlienkovom základe. Mednyánszky bol mimoriadne senzitívny – od detstva citlivo reagoval na tragédie, úmrtia a straty, ktoré spracovával svojským spôsobom: hlboko sa zaoberal podobou zla na úrovni jednotlivca, pozorne sledoval reakcie na negatívne javy v živote a priam obsedantne vyhľadával spoločnosť trpiacich. Nebola to senzáciechtivosť, ale úprimný záujem, ktorého vyústením bol (okrem materiálnej a psychickej podpory dotknutých) špecifický umelecký program. Bol pozorovateľom tých momentov a situácií, ktoré mohli predstavovať bránu do večnosti a ktoré tak veľmi oslabovali ľudské telo a otvárali možnosti oslobodenia sa od materiálneho sveta. Je preto zvláštne, že práve o jednom z najnáročnejších období života, keď koncom osemdesiatych rokov 19. storočia prišiel o niekoľkýc hblízkych, sú v jeho doteraz objavených a publikovaných denníkoch len minimálne zmienky. V týchto rokoch sa v Paríži dostal aj k teozofickému a budhistickému učeniu, ktoré výrazne ovplyvnilo jeho vnímanie ľudského života. Východné náboženstvá a alternatívne svetonázory nachádzali uplatnenie aj v jeho rodinnom a priateľskom okruhu, kde významnú úlohu zohrávali literáti Minka a István Czóbelovci a Zsigmond Justh. V roku 1895 zomrel umelcov otec, s ktorým mal blízky vzťah a ktorý napriek šľachtickému pôvodu syna v jeho umení podporoval a netrval na tradičných modeloch zaužívaných v stavovskej spoločnosti. Smrť otca nebola prvým ani jediným impulzom k tvorbe, no diela, ktoré vďaka nej vznikli, sú výnimočné: v niečom majestátne v prevedení, mrazivé prekonvencie predstáv o smrti, no zároveň plné nádeje. V deväťdesiatych rokoch sa Mednyánszky v Paríži stretol s Mihálym Zichym a Odilonom Redonom, dvoma významnými predstaviteľmi symbolizmu, ktorých práce na neho nepochybne zapôsobili. Bohužiaľ, tak ako o tomto období prakticky mlčia umelcove denníky, ani teória umenia zatiaľ nevenovala tejto etape väčšiu pozornosť. Približne od roku 1895 sa v jeho tvorbe objavujú zvláštne postavy bradatých starcov, múdrych rabínov a Shylockov, ktorých spracovanie odkazuje na rembrandtovský šerosvit a temný kolorit. Nie je náhoda, že práve Rembrandt, z ktorého neskorých autoportrétov priam sála sebavedomie a zmier so životom, sa stal východiskom tvorby, ktorá si kladie za úlohu komunikovať pominuteľnosť a posledné veci človeka. Aj predkladaný obraz, ktorého doslovnejšia verzia sa tiež nachádzala v Ringwaldovej zbierke, zachytáva vydeseného starca, ktorému alegorická postava smrti nastavuje zrkadlo. Nedesí ho však vráskavá tvár, ale lipnutie na telesnom, dočasnom a fyzicky krehkom pozemskom živote.„ ... všetko si ukladáme do svojho vnútra, lebo všetko vonkajšie je pominuteľné, preto sa nepútajme k miestam alebo predmetom. Všetko, čo nás obklopuje, aj to, čo je naším dielom, je len ilúzia, ktorú musíme zbúrať, inak nás to bude prenasledovať aj v iných formách bytia a stane sa to okovami, ktoré nás budú obmedzovať v slobode, ktorá je tým najvyšším dobrom...“
