SEN (BIELY KÔŇ)

Rok: OKOLO 1944

Technika: Olej na plátne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 44 x 59 cm

Značené: Značené vľavo dole „P. Kubínčan“, vpravo hore „P. Kubínčan“

Popis:

Publikované: Ilečková, Silvia: Arnold Petre Weisz-Kubínčan. In: Výtvarný život, 1978 (č.8-9), s. 97

„... radostne pôsobia iba jeho kone, temer vždy hravé a veselé, akoby vyjadrovali túžbu zbaviť sa starostí života, poskákať si po lúkach, na ktoré sa maliarovi v ostatnom období života nedostávalo času, ani dostatok slobody.“
Fraňo Štefunko
Obraz Sen možno bez zveličenia považovať za jeden z umelecko-historických vrcholov prítomnej aukcie a pravdepodobne zaujme významné postavenie aj v rámci diela Arnolda Petra Weisza-Kubínčana. Maľba bola objavená nedávno v pozostalosti po autorovej priateľke, ktorá z úcty k nemu diela opatrovala celý svoj život. Zrejme ani opatrovníčka týchto niekoľkých olejov a kresieb (pozn. niektoré boli vydražené na 158. aukcii) netušila, akú hodnotu uchovala pre budúce generácie, zvlášť ak berieme do úvahy predkladaný obraz. Weisza-Kubínčana, ktorý istý čas študoval v Berlíne, považujeme
za jedného z nepočetnej skupiny slovenských expresionistov. Štýl, ktorým sa ukotvil v našom dejepise umenia, síce naplno (?) rozvinie až v štyridsiatych rokoch 20. storočia, ale to nič neuberá na sile skoršieho poučenia z „pravého“ expresionizmu. Podľa samotného autora obrazy nemali „popisne prenášať vonkajší svet“,ten sa usiloval „dramatizovať, vyjadrovať jeho hĺbku a vnútorný rytmus“. Pre Slovenský denník sa v roku 1937 okrem iného vyjadril: „... ide mi o plný, rušný, dramatický
a expresívny maliarsky výraz, ktorý by neopakoval to, čo sa už dosiahlo v doterajšom vývoji, ale hľadal novú maliarsku krásu.“ Jeho slová sa skutočne zrkadlia v jeho tvorbe a ak si stanovil len tento cieľ, naplnil ho – v rámci obmedzených možností, aké mu boli osudom dané. Weisz-Kubínčan nebol veľmi zhovorčivý ani exponovaný umelec, o jeho názoroch toho veľa nevieme, z tých niekoľkých kratučkých novinových článkov a kusých spomienok jeho súčasníkov však vieme vydedukovať, že to bol mimoriadne talentovaný, láskavý, skromný a hĺbavý človek. Hĺbavosť a citlivosť sú dôležitým predpokladom pochopenia prostredia, pre ktoré a v ktorom autor tvorí – v jeho prípade to bola Orava a neskôr Martin, kam sa presťahoval na príhovor priateľa Miloša Alexandra Bazovského. Na príklade predkladanej maľby sa teda pozrime na to, čo priniesol a pretavil z nemeckého expresionizmu do nášho umenia. Formálna a expresionisticky „čistejšia“ predloha nášho Sna vznikla v roku 1937. Ide o slávny a často reprodukovaný obraz Kôň (SNG), na ktorom sú majestátne zviera a krajina rozložené do sústavy rôznofarebných čiar, vlnoviek, znakov a škvŕn.
Niekoľko rokov pred násilnou smrťou však Weisz-Kubínčan prichádza s inou koncepciou rukopisu, ktorý
– aj keď ostáva verný čiaram a akémusi šrafovaniu– pôsobí obrazovo kompaktnejšie a čitateľnejšie. Z Koňa z tridsiatych rokov použil kompozičnú schému rámcovanú stromom napravo a kopčekom, resp. zahalenou postavou naľavo. Kým prvá maľba odkazuje na worringerovské (Wilhelm Worringer, autor expresionistami akceptovaného diela Abstrakcia a vcítenie, 1910) vcítenie podmienené „šťastným panteistickým vzťahom dôvernosti medzi človekom a javmi vonkajšieho sveta“, druhé plátno ponúka širšie interpretačné možnosti dané farebným symbolizmom (Franz Marc), samotným autorom i dobovým kontextom.
V jednej z najkomplexnejších spomienok na Weisza-Kubínčana Fraňo Štefunko hovorí, že jeho priateľ
mal „pudový strach z príšery nacizmu“. Ďalej dodáva,že „tragédiu života a jeho príšerného konca veští často opakované červené, ťažké slnce na chmúrny choblohách obrazov“. Červená bola aj podľa Franza Marca ťažkou farbou a vyjadrením neľútosti a diabla, žltá má pôsobiť jemne. Na Kubínčanovej kompozícii je z červenej a žltej najviac, no popri nich vidíme aj prírodnú zelenú a rôzne svetlé odtiene, ktoré tvoria telo koňa. A práve ten je stredobodom kompozície.Vynára sa z rozvíreného prostredia ako snová vízia malej utiahnutej postavy, nenápadnej, priam potlačenej všetkou tou neistotou a nezmyselnosťou, ktorá vpadla do života ľudí v štyridsiatych rokoch 20. storočia. Kôň, ktorý v modernom umení symbolizuje silu prírody, majestátnosť a životnú energiu, sa tu stáva paripou nádeje a návratu k harmónii s prírodou.

„Jeho stopy miznú v Berlíne, kam ho hordy odvliekli.To bola nevysvetliteľná pomsta, spáchaná na človeku iba z nízkeho pudu alebo fanatizmu, lebo je isté, že nemohol mať osobných nepriateľov. Nemal v sebe ani trošku zla a iba cudzota na jeho tvári, pochodiaca z vedomia k rasovej príslušnosti, mohla niekoho dráždiť. Pomsta stihla tu výslovne maliara, nie tak človeka, lebo A. P. Weisz-Kubínčan žil len maľovaniu a mohol na sebaupozorniť len svojím dielom. Bolo mu životom a stalo samu i smrťou. Bol jedným z nás...“

Fraňo Štefunko

(JB)

Zoznam diel autora:

Žena v záhradeDedina pod TatramiHorská krajinaOdpočívajúci zbojníkMatka s dieťaťomMuzikantJeseňV nedeľu na lúkeOravský lesNa cesteŽena z KrivejPri sypárniSmrteľnosť zvieratChlap z OravyV košiariOravský zámokDve ženy – OravaCesta do dedinyZamyslený bačaLov hlavátky (Na Turci)ChalupyLov hlavátky (Na Turci)Orava – ChočŽena – OravaLežiaci aktŽenský aktRybárKosecV košiariŽena s kolískou (Na Turci)Matka s dieťaťomŽena pri stromeChlap na strážiKoneChlap na strážiPoľovníkDetvanecHalaliNa poliORANIESEN (BIELY KÔŇ)Z DOLNÉHO KUBÍNAORAVSKÁ MADONACHOČ