02. December 2025, 19:00
| Poradové číslo: | 8 |
| Odhadovaná cena: | 14 000 - 16 000 € |
| Konečná cena: | 13 000 € |
Rok: OKOLO 1952
Technika: Olej na papieri
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 31 x 61 cm
Značené: Značené vpravo dole „M. A. B“, Dielo je adjustované v pôvodnom ráme Štefana Bolla
Popis:
„Prichodí mi to ako závistlivé brechanie malých mopslíkov proti riadnemu tigriskovi, ktorému závidia jeho osobnosť, umeleckú i osobnú, izolovanosť od škriepok a chúťok, a vôbec to, že sa tu ktosi nechce klaňať a olizovať päty, ale si robí svoju robotu (...) a chce byť predovšetkým sám sebou.“ Karol Vaculík v liste Mikulášovi Alexandrovi (Moľkovi)
Autor je klasikom a predstaviteľom druhej modernej vlny slovenského maliarstva a podľa nás s Aurelom Hrabušickým je to aj najoriginálnejší maliar z generácie modernistických zakladateľov. Jeho generácia prijala estetickú doktrínu – hľadať modernú podobu „slovenskosti“, ale robila to kriticky, či skôr polemicky, o čom svedčia aj Bazovského práce. Zo všetkých slovenských maliarov nepriaznivá totalitná klíma päťdesiatych rokov najviac postihla práve jeho. Bazovskému sa nikdy nepodarilo adaptovať a pracovať v súlade s proklamovanou doktrínou socialistického realizmu – skutočne nevedel maľovať proti svojmu presvedčeniu, pretože maľovanie bolo preňho viac než prácou, viac než spodobovaním sveta, bolo akousi potrebou, súčasťou jeho osobnosti a osobitosti. V časoch, keď malo byť umenie „bojujúce“, sa Bazovskému podarilo zostať svojským – vzdelaným mužom so zmyslom pre humor a iróniu. Na jeho rehabilitácii sa osobne a s nasadením podieľal riaditeľ národnej galérie Karol Vaculík, ktorý mu v roku 1961 zostavil prvú retrospektívu a vrátil ho späť tam, kam patrí. Predložený obraz môžeme napriek práve prebiehajúcej tvrdej sorele čítať v intenciách jeho tvorby ako tvrdohlavé trvanie si na svojom. Žiadna žatva, žiadne žiarivé seno a rozjasané roľníčky. Jasne vidieť, ako nedokázal a ani nechcel zmeniť svoj rukopis – je to Bazovského klasika: maliarska krajina a z nej vybudované tvary odkazujúce na ikonické slovenské domy, samoty, elektrické stožiare. Všetko má aj svoju nespochybniteľnú symbolickú hodnotu, keď to poskladá do harmonického a ladiaceho celku. Usadlosť pod slnkom – ten neobvyklý náhľad a nezvyklo široký záber, dnes by sme povedali, že to je záber z dronu, filmový záber. Osamelé chalupy a do nich svetlá brána so symetricky umiestnenými mohylami/ pätníkmi po krajoch – elektrický stožiar ako vlajkosláva modernosti – „slávnostná vertikála“ (Hrabušický) – jednotlivé stavby a súčasti krajiny sa celkom stávajú svojimi znakmi. Osada ako jediná vec v zvláštnej krajine – to krvavé more, ktoré prechádza do zelenkavého prísvitu, to môže byť metaforou. Metaforou o dobe, v ktorej čelil deložovaniu, obťažovaniu, ožobračovaniu. To všetko sa podpísalo na jeho zdraví, strádal a videl a chápal. To bledé slnko, ktoré všetkému dominuje, to môže byť rovnako aj zabudnutý mesiac. Toto dielo nie je iba kvalitný kus od dobrého autora – je to aj kus vzdoru, autorského sebavedomia a vzopretia sa okolnostiam. Dnes to vieme prečítať z jeho diela a zrazu aj rozumieť viac než pred rokmi, keď sme si mysleli, že udalosti, ktoré zmietali aj Bazovským, sme zanechali v prašivej časti minulosti.
(AK)
„Aj tak dobre, moja pravda aj tak raz príde, a práve Tvojou úlohou bude budúcim generáciám – ak tento mier prežijeme – napísať, čo sa so mnou robilo ex offo.“ Karol Vaculík v liste Mikulášovi Alexandrovi (Moľkovi)
Zoznam diel autora: