02. December 2025, 19:00
| Poradové číslo: | 84 |
| Odhadovaná cena: | 2 000 - 3 000 € |
| Konečná cena: | 1 200 € |
Rok: OKOLO 1990
Technika: Ručne maľované, morené, vyrezávané drevo
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: Výška 31 cm
Značené: Značené dole „K“ v krúžku
Popis:
Dielo bolo odborne ošetrené
„Socha by mohla pripomenúť miesta, na ktoré sa človek rád vracia, mohla by vrátiť niečo z detstva: hračku zo starodávnych zím, koníka, čo bežal pod oblokom a zvonil vianočným časom. Socha by sa mohla stať naším dreveným domovom.“ Vladimír Kompánek Popri viacerých väčších olejomaľbách je Vladimír Kompánek v tejto aukcii zastúpený aj osobnejšími, komornými sochárskymi dielami. V jeho tvorbe si každý nachádza čosi vlastné – dotyk ľudovosti, obraz slovenskej krajiny či tichú spomienku na detstvo. Kompánek dokázal vytvoriť nadčasové monumentálne sochárske kompozície (Pietny stĺp v areáli bratislavského krematória, 1967; Brána pre Devín, 1986), ale rovnako aj presvedčivé drobné sošky. Práve pri ich porovnaní si uvedomujeme, že kvalita umenia sa pozná vtedy, keď sú diela autora rovnako presvedčivé v malom i veľkom formáte. Kompánkove drobné sošky (Sýty vlk, Turoň, Huslista) a zimné motívy (Sánkari, Spomienka, Zima na Boci) v sebe nesú nostalgiu, chvíľu, keď sa človek na okamih zastaví a precitne spomienkou na detstvo – možno na to svoje a možno na to, ktoré v ňom prebúdza autorova tvorba. Tieto „sošky do ruky“, ako ich nazýval sám autor, sú unikátne malé sochárske diela. Ich zjednodušená forma je však jasne premyslená – vyniká v nich remeselná presnosť, ale aj umelecký odkaz. Kompánek ich dotvára ručne maľovanými znakmi a jeho jemným farebným vstupom sa pre nás stávajú ešte živšími. Drevo bolo pre Kompánka materiálom, v ktorom našiel sám seba a zostal mu verný celý život, evokovalo mu vôňu domova, obyčajné chvíle bežného života. Predurčilo to autorovo rané detstvo – pochádzal z rodiny rezbára, hoci k drevu sa vo vlastnej tvorbe dostal až v šesťdesiatych rokoch. „Po rokoch sa mi zdá, že všetko, čo bolo v detstve, bolo drevené,“ spomína vo svojich zápiskoch. Prvé drevené sochy Vladimíra Kompánka vznikli okolo roku 1962. Šesťdesiate roky minulého storočia boli pravdepodobne autorovým najplodnejším obdobím. Vytvára „Penáty“, slovami Dominika Tatarku „moderné fetiše a totemy, kmeňové a národné, sú to naši penáti, ochranné božstvá nášho detstva“. O niekoľko rokov neskôr, po narodení dcéry Zory, zhotovuje aj prvé drevené zvieratká. Hračka sa mu stala symbolom a spôsobom, ako sa vrátiť do sveta detstva. V roku 1978 predstavil Kompánek v Slovenskom národnom múzeu v Martine výstavu s príznačným názvom Hra v dreve (úvodné slovo na otvorení mal Ľubomír Feldek). Inšpiroval sa pri nej rozprávkami, ale aj fašiangovými slávnosťami, ktoré sa pre neho neskôr stali aj maliarsky atraktívnym motívom. Autorove prvé „soškohračky“ vznikli v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch, keď sa vo výtvarnom umení na našom území presadzoval monumentalizmus a bolo jasne cítiť ideologický tlak doby. Aj preto ich možno chápať ako autorov vedomý únik – akýsi protest proti tvrdeniam, že väčšiemu formátu sa automaticky pripisuje aj väčší význam. Kompánek bol spoluzakladateľom Skupiny Mikuláša Galandu (označenej teoretikom Radislavom Matuštíkom aj ako „Nástup 57“), ktorá sa otvorene hlásila k moderne a stala sa kľúčovým umeleckým zoskupením v dejinách slovenského výtvarného umenia. Predkladané práce sú zhmotnením Kompánkovej úprimnej lásky k danému materiálu a našej krajine. Cez drevo a spomienku z detstva nám pripomína, že „každý z nás bol kedysi bližšie k zemi“ a k domovu, ktorý si nosíme v sebe – či sa nám to páči, alebo nie... (SP)
Zoznam diel autora: