Predkladané dielo Po práci je na trhu s umením dlho očakávaným obrazom tohto velikána našej maľby.
Milan Laluha je jedným z najpredávanejších slovenských výtvarných umelcov. Jeho rozpoznateľnosť a neoblomnosť v presadzovaní vlastného videnia sveta pôsobia priam konceptuálne, pre niekoho možno až virálne. Jeho bez výnimky zaplnené plátna konzekventne nasledujúce celoživotný autorský program, ktorého princípy kreoval na konci päťdesiatych rokov, precizoval v rokoch šesťdesiatych a ustálil v rokoch sedemdesiatych, vypovedajú o potrebe zotrvať pri koreňoch slovenskosti (rurálnosť) a zároveň posúvajú našu kultúru k novým etapám (modernosť). Laluha to robí veľmi sofistikovane: nezaťažuje nás pitoresknými zvykmi vidieka, netrápi diváka dokumentárnou dôslednosťou zachytávania ľudového kroja, ale vyberá to, čo sa má zachovať v mysliach ako podstatné, a to je nezabudnúť na pôvod a základy. Predkladané dielo Po práci je na trhu s umením dlho očakávaným obrazom tohto velikána našej maľby. Ukazuje autorov entuziazmus, kresliarsku bravúrnosť a citlivosť koloristu, ktorý ak aj redukoval farebnosť svojho okolia na niekoľko základných farieb, nikdy neskĺzol v kompozíciách do monotónnosti či prvoplánovej jednoduchosti. Lebo na to, aby sme pochopili zložito konštruovanú identitu či hlbší apel na dôležitosť posúvať sa vpred, čo bolo v rozpore s komunistami diktovaným realizmom, nie je potrebná okázalá doslovnosť. Olejomaľba Po práci však ukazuje viac ako len „pracovný“ motív či dedinských chlapov v „modernom“ prevedení. Kompozícia prináša maliarske inovácie stavajúce sa proti pravidlám, ktoré dejiny umenia kodifikovali dielami starých majstrov. Horror vacui, teda maľbou maximálne pokrytá plocha obrazu, nadobúda u Laluhu podobu, pri ktorej „prázdno" zapĺňa. Ide v podstate o „aktívne čisté plochy“, ktoré sú relevantnou a nenahraditeľnou súčasťou kompozície. Je viac než obdivuhodné ako excelentne mení pravidlá perspektívy: ramená a ruky chlapov v studenej modrej sú blízko, teplá červená strecha a horizont sú zasa ďalej od diváka. Všetky autorské prístupy boli v tvorbe Milana Laluhu overené, vyskúšané a podrobené skúške publikom, ktoré umelca oceňuje neochvejným obdivom a záujmom.