02. December 2025, 19:00
| Poradové číslo: | 100 |
| Odhadovaná cena: | 5 000 - 6 000 € |
| Konečná cena: | 2 800 € |
Rok: PRED 1960
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 33,5 x 101 cm
Značené: Značené vpravo dole „M. Medvecká“
Popis:
K dielu je priložená korešpondencia autorky a majiteľa obrazu
Orava sa pre Medveckú stala krajom, ktorý ju priťahoval ľudsky, ale aj maliarsky, fascinovala ju vo všetkých svojich krásach aj útrapách.
Cesta Márie Medveckej k umeniu nebola od začiatku úplne jednoznačná. Narodila sa v roku vypuknutia prvej svetovej vojny v malej dedine Medvedzie. Po skončení strednej školy sa rozhodla pre pedagogický smer a až po ôsmich rokoch učenia mladých Oravčaniek a Oravčanov nastúpila na Oddelenie kreslenia a maľovania Vysokej školy technickej v Bratislave (profesori Maximilián Schurmann a Gustáv Mallý). Neskôr, medzi rokmi 1945 – 1947, navštevovala Akadémiu výtvarných umení vo Viedni a v Prahe. Po ukončení štúdia sa v roku 1949 definitívne vrátila na rodnú Oravu. Hoci by sa mohlo zdať, že pod vplyvom svojich pedagógov prebrala niektoré prvky impresionistickej tvorby (napríklad delený rukopis), pre Medveckej štýl je omnoho príznačnejšia realistická línia, ktorú cítiť v celom jej maliarskom prejave. V šesťdesiatych rokoch sa postupne odpútava od dogmatických princípov socialistického realizmu, ktoré boli v slovenskom umení tvrdo presadzované v rokoch päťdesiatych. Už sa nesústreďuje na detailné a presné vyobrazenia, jej maľba je oveľa suverénnejšia a voľnejšia. V tomto čase sa uchyľuje skôr k žánru krajinomaľby, ktorú často dotvára figurálnou stafážou, prípadne konským alebo kravským povozom (Červený koník, okolo 1960; Vyberanie zemiakov, okolo 1960). Orava sa pre Medveckú stala krajom, ktorý ju priťahoval ľudsky, ale aj maliarsky, fascinovala ju vo všetkých svojich krásach aj útrapách. Neprestajne sa vracala k motívom oravskej krajiny a k téme pracujúceho človeka: oranie pôdy, pasenie dobytka, zber úrody a pod. Vychádzala z reálnych životných situácií – zo všetkého, čo oravský život so sebou prinášal. Práve tematizovanie prostredia, s ktorým sa vedel divák identifikovať, robí Medveckej tvorbu všeobecne zrozumiteľnou a ľahko prijateľnou. Okrem krajinomaľby mala blízko aj k žánru portrétov, v ktorých najčastejšie nachádzame ženy v šatke, matky, deti aj hutníkov. Medvecká v maľbe nevychádzala iba z vlastnej predstavivosti – oravskú krajinu mala veľmi dobre zažitú. Často chodila do plenéru a skicovala v prírode, vďaka čomu dokázala dôverne zachytiť jej premenlivosť. Svedčí o tom aj predkladané dielo Oravská jar. Po formálnej stránke Medvecká delí maľbu do troch plánov. V popredí sa rozprestiera snehovo-bahnistá zem, ktorá nás jemne vťahuje do krajiny. Stredný plán dotvára kríkmi a kopcami, na ktorých postupne badať začínajúcu zmenu ročného obdobia. Hnedé odtiene, do ktorých vstupuje zelenou, túto premenu citlivo naznačujú. Celú kompozíciu napokon dotvára dramatickým horizontom. Charakteristická zemitosť a ťaživosť autorkinej farebnej palety s tónmi okrovohnedej a sivobielej umocňujú špecifickú atmosféru krajiny. (SP)
Zoznam diel autora: