MELIŠ

Rok: OKOLO 1975

Technika: Drevo, latex, lak, rámové profily na drevotrieske

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 59 x 80 cm

Značené: Značené ako súčasť kompozície

Popis:

„Ako iste viete, toto obdobie bolo poznačené obrovským rozčarovaním občanov, ktoré spôsobila okupácia armádami Varšavskej zmluvy. Depresívny stav spoločnosti sa odzrkadlil aj v mojej tvorbe, ale uspokojuje ma, že sú v nej zachytené vzácne dramatické momenty nástupu novej generácie. S odstupom štyroch desaťročí so zhovievavosťou sledujem svoje vtedajšie úzkosti z doby, ktorá spoločensky neveštila nič dobré, tobôž nie pre umenie a kultúru.“

Juraj Meliš

Sochár Juraj Meliš patrí medzi našich kľúčových autorov, ktorých život a tvorbu likvidačne poznačila socialistická diktatúra, najmä represívna normalizačná realita po okupácii vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968. Jeho celoživotné dielo je aj preto neoddeliteľne späté so spoločenským a politickým dianím, na ktoré vždy reagoval hlboko osobným a vizuálne invenčným spôsobom. Na slovenskú výtvarnú scénu vstúpil začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia prostredníctvom jedinečných, monumentálne koncipovaných prostredí – inštalácií, ktoré tematizovali nielen aktuálne spoločenské udalosti, ale aj slovenský vidiek či ekologickú víziu krajiny. Už v týchto dielach Meliš využíval materiály ako drevo, klince či plech, ktoré svojou surovosťou dokonale zodpovedali obsahu jeho umeleckej výpovede. Neskôr vytvára kľúčové cykly asambláží, objektov a reliéfov – Help (1975 – 1978) a IDEA (1976 – 1985), ktorými priamo reaguje na politickú situáciu, ale aj spoločenskú realitu. Kombináciou textu (aktuálnych a výstižných slov) a hrubých, často neopracovaných materiálov pripomína vážnosť situácie, ale aj naliehavosť témy. Paralelne so sochárskou tvorbou rozvíja autor identickú tematiku aj v rovnomenných cykloch grafík a v kresbe. Rozsiahlo koncipovaný cyklus IDEA patrí k vrcholom umelcovej tvorby. Historička umenia a autorova monografistka Katarína Bajcurová zdôrazňuje, že „IDEA sa stala svojho druhu psycho-sociálnou štúdiou nielen stavu vtedajšej spoločnosti, ale hlavne stavu ľudskej mysle. Niet divu, veď celá spoločnosť si navonok idylicky nažívala pod znamením jednej veľkej, jedine pravdivej, najspravodlivejšej a najdokonalejšej idey – zástupkyne tej najsprávnejšej ideológie a spoločenskej praxe, ktorá nás mala doviesť k šťastným zajtrajškom...“ Meliš v dielach tohto cyklu kombinuje rôzne materiály, ale aj nájdené predmety, ktoré následne symptomaticky dotvára – „objavuje množstvo ideí v rôznom stave bytia a s rôznymi prívlastkami“. Melišova voľba materiálu a doslova surového narábania s ním – autor ho podroboval rozličnému zraňovaniu, necháva ho vedome a opakovane trpieť... (KB) – je reflexiou porovnateľného prístupu režimu k jednotlivcovi. S odstupom času vidíme, ako veľmi citlivo Meliš vnímal desivosť reality, ktorá ho obklopovala. Násilie uplatňované v predmetnom cykle (IDEA písaná ohňom do železa, vtĺkaná klincami do dreva, splietaná z oceľových drôtov, ukrižovaná, štvrtená sekáčom na mäso, rozstrieľaná a pokropená krvou) napokon vznesie aj voči sebe samému (IDEA priklincovaná na fotografiu tváre autora). Takáto sebaidentifikácia je aktom radikálneho stotožnenia sa umelca s vlastným dielom. Juraj Meliš už nevystupuje len ako nezúčastnený pozorovateľ, ale stáva sa (doslova) priamym nositeľom IDEY. Tento autoportrétny moment sa objavuje aj v predkladanom diele Meliš (okolo 1975), ktoré spodobuje meno autora. Sochár ho vyskladal z kombinácie materiálov, pričom výsledkom nie je len reliéf, ale existenciálne vyjadrenie – predzvesť budúceho veľkého cyklu. V roku 1982 odlial sochár Juraj Gavula Jurajovi Melišovi dve alternatívy posmrtnej masky – jednu s vážnym výrazom tváre, druhú s úsmevom – ako zhmotnenia myšlienky, ktorú Meliš často artikuloval, a to, že je pre spoločnosť mŕtvy. Umelec opäť vytvára silný spoločenský komentár, hovorí o skúsenosti s marginalizáciou umelca v režimom kontrolovanom prostredí. Práve tento moment sa stal začiatkom rozsiahleho cyklu Monológy, na ktorom Meliš pracoval až do roku 1989. Samotný názov odkazuje na nemožnosť skutočného dialógu, na nútené mlčanie, ktoré umelca odsudzuje k tomu, aby viedol pre život takú nevyhnutnú rozpravu iba sám so sebou... (NG)

Zoznam diel autora:

Červený dážď I.Moja milá ĽudmilaŽivot zvíťazíHlavaMaskyKolážSochárska kompozíciaZ cyklu "Help"KompozíciaTri napísané maľbyNedotýkať sa!Sochárska štúdiaZ cyklu "Help"Červený dážď II.Ergo sumKolážErgo sumSchodyZ cyklu PredkoviaPozor, ruža!Z cyklu MonológyV KORUNÁCH STROMOVIDEAMELIŠKNIHY, Z CYKLU IDEA