KORZO

Rok: 1972

Technika: Olej na plátne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 140 x 105 cm

Značené: Značené vľavo dole „Vladimír 5. sept 72“, na zadnej strane popis diela autorovou rukou

Popis:

Vlastnými slovami sa Vladimír Popovič popisoval ako neúnavný hľadač zázrakov v ľudskom živote, mystifikátor, maliar a „obchodník s dažďom“.

„Anabella ostala neuchopiteľná. Ostala túžbou. Tatarka nemohol svoj príbeh ukončiť inak. Chcel ponechať mladým mužom nádej. Dobre vedel, že ak by sa básnik kráčajúci za ženou s miernym odstupom rozhodol dostihnúť ju, to najhoršie, čo by sa mu mohlo prihodiť, by bolo, že by uzrel jej tvár.“ Peter Mráz o Panne Zázračnici

Autor sa zviditeľnil v tzv. divokých šesťdesiatych, ktoré boli v dejinách (nielen) nášho výtvarného umenia zlomové. Po období tápania a vyrovnávania sa s umením stalinistického socialistického realizmu sme zrazu začali „dobiehať svet“, nastupuje Jozef Jankovič, ale aj Stano Filko a Július Koller. Vladimír Popovič patrí do tejto heroickej generácie, ale vždy stál tak trocha bokom – bol iný, poetický a sám. Nepochybne patrí k najvýraznejším maliarskym osobnostiam slovenského umenia 20. storočia. Popovičova osobitá poetika sa spájala s jeho aktívnou účasťou v rôznych intermediálnych projektoch. Navrhoval scénické výpravy, venoval sa rôznym aktivitám na pôde Divadla obrazov na Suchom Mýte, kde spolupracoval s takými umelcami ako Elo Havetta či Juraj Jakubisko. Toto zaujatie mu vynieslo asi najznámejšiu prácu, keď sa jeho osobitné videnie uplatnilo vo filme a on sa stal autorom výtvarnej koncepcie slávnej Slávnosti v botanickej záhrade (réžia E. Havetta, 1969), ktorá získala aj medzinárodné ocenenie Strieborná siréna v Sorrente (1969). Svojím nevšedným zmyslom pre dramatické umenie však prispel aj k zrodu umenia akcie. V polovici šesťdesiatych rokov vytváral obrazy technikou combine-painting a abstraktné štrukturálne kompozície z krčeného papiera. Sedemdesiate roky, do ktorých patria aj ikonické Čerešne (1973) z SNG, sú charakteristické gestickou maľbou. Jeho monografistka Zora Rusinová hovorí v tejto súvislosti o zdanlivej spontánnosti a silnom osobnom vklade – obe charakteristiky možno pekne odsledovať v predloženom obraze. Bratislavské korzo bolo „to“ miesto, kam sa chodilo, okolo ktorého sa točila celá spoločenská interakcia nielen „zlatej“ mládeže. Stretali sa tu hviezdy aj dav – ak si to uvedomíme, tak je plátno až doslovné. Popovičov maliarsky rukopis tu pôsobí ako akvarel a plátno používa ako záznamník. Formou maliarskeho gesta vytvorí rámec, priestor, ktorý aj keď vyznieva abstraktne, je budovaný na reálnom základe. Dopĺňa ho korzujúcimi aktami v oválnom medailóne a hviezdam na nebi odpovedajú tie pozemské. Popovič je jeden z mála slovenských maliarov, ktorí vedia pracovať aj s erotickým motívom, podtextom a odkazom – robí to prirodzene a nedemonštratívne, tak ako sú témy súčasťou života, sú aj súčasťou jeho maľby. Obraz je poctou i spomienkou, v majstrovsky nahodených čiarach, plochách aj ornamentoch zachytáva niečo nostalgické, akúsi atmosféru bratislavskej letnej noci a pominuteľného leta.

(AK)

Zoznam diel autora:

Dvojica, z cyklu Betónové sonátyNa plážiHuslista na koniFenomén II.Fenomén I.Na plážiKompozíciaSlnečný deňLetoMexický zápisníkBetónová sonátaSurfujem po ateliériAlejaNocVíkend storyLetoNiké 4Biela okenica (Z cyklu Tropické pásmo)Krajina s hviezdami.Kráčajúce krucifixy.MrakMilenciSpáčMíľnik (Monštrá pre Danubius)OknoVajce, ktoré nelevitujeAleja s rebríkomMilenciZnamenie nevidímNa plážiBetónová sonáta II.NocErotický motívRebríkOknoZ cyklu "Pred a po".MilenciKresba ako fenoménHelene - bielemu zjaveniuCestaSliepočkaPlavciKeď odchádza kapelaKeď odchádza muzikaOknoÚsta dcéry SionskejCancún (Mexiko)StopárkaTÚLAVÝ RODVAJCE V STODOLEKORZO