Z CYKLU V CUDZOM DENNÍKU

Rok: 2025

Technika: Farebné ceruzy na papieri

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 100 x 70 cm

Značené: Značené na zadnej strane „Jaro Varga 2025“

Popis:

Jara Vargu hádam nie je potrebné slovenskej verejnosti predstavovať, i keď túžba po lepších pracovných a životných podmienkach ho zviazala s Prahou. Patrí k tým málo súčasným slovenským umelcom, ktorých diela sú prezentované na prestížnych svetových prehliadkach a sú zastúpené v dôležitých zbierkach prakticky po celom svete.

Ako intermediálny umelec nijako neobmedzuje svoju tvorbu, a tak sa v jeho prácach stretneme tak s monumentálnymi inštaláciami, z ktorých mnohé boli mimoriadne divácky úspešné (Mlčanie nás neochráni, Cyklus bielych knižníc, Circular rectangle v Bielefelde, projekt pre Šamorínsku synagógu a pod.), ako aj s komornými maľbami či kresbami. Je vzácnym príkladom súčasného umelca mladšej strednej generácie, ktorý bravúrne zvláda video, sochu, maľbu, kresbu, kamennú mozaiku, vlastne všetko, o čom si verejnosť väčšinou myslí, že už nepatrí k zručnostiam protagonistov súčasného umenia. Jeho projekty, nech sa zdajú akokoľvek odlišné či realizované na rôznych miestach (Bielefeld – Šamorín, Betliar – Paríž, Los Angeles – Haifa – Bukurešť, Praha – Dubaj a pod.), plynule prechádzajú z jedného do druhého. Umelecký výskum vo Vargovom chápaní nikdy nedáva konečné či uzavreté odpovede, skôr otvára nové témy, ktoré ak aj nadväzujú na tie predošlé, prinášajú nové východiská a pohľady. Najdôležitejším prvkom jeho diel je však snaha konfrontovať diváka s jeho vlastnými mentálnymi možnosťami. Často je v jeho projektoch prítomný moment participácie, teda zapojenia obecenstva (píšu, zapletajú, ukladajú, modelujú atď.), ktoré si usmerňovanou účasťou na tvorbe výsledného diela, takmer ako pri meditácii, osvojuje autorské koncepcie o pamäti a zabúdaní, vymazávaní či prepisovaní, zaznamenávaní či strácaní. Cyklus veľkoformátových kresieb V cudzom denníku (In Someone Else’s Diary) začal Varga tvoriť v roku 2023. Aj keď ide o formálne a vizuálne kompaktný celok, jednotlivé kresby predstavujú rôzne umelecké i osobné výpovede či odkazy na spoločensko kultúrny diskurz obohatený autorským bádaním. Vďaka systematickému štúdiu literatúry a archívov priniesol v roku 2021 unikátny pokus rozšifrovať desiatky rokov zamotávanú a prepisovanú pravdu o identite jednotlivca a jeho vedomí. Je jedno, či je dotyčný/á heterosexuál/ ka, gay/lesba, muž, intersex osoba, žena alebo dieťa, identita každého z nás je konštruovaná zložito. Niekto sa na „Indiána“ hrá, iný ním je. Niekto je na takéto označenie citlivý, iný ho zasa bude nadužívať a pod. Varga nám hovorí, že všetci sme dotknutí a všetci máme právo vedieť o sebe viac. Prvé minuciózne kresby rôzne naskladaného zoblečeného a pohodeného džínsového oblečenia s množstvom detailov priamo nadväzujú na projekt V cudzej koži (In Someone Else’s Skin), ktorým poukázal na deformácie v interpretovaní, prekladoch a reedíciách slávnych príbehov z amerického divokého západu. Aké by to bolo, keby sa napríklad deti v Trebišove (odkiaľ Varga pochádza) v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch 20. storočia mohli hrať aj na iné postavy (napr. tie zámerne vynechané) ako len na Winnetoua, Ribanu či Old Shatterhanda? Keby v tých panelákových detských izbách s uniformným sektorovým nábytkom boli okrem kovbojov prítomné aj cowgirls a keby cit medzi dvoma mužmi nebol vnímaný ako patologický, ale ako prirodzený? Kresby V cudzom denníku prácne rekonštruujú a zároveň aj tvoria systém symbolov, rekvizít, niekedy až relikvií prežívania queer ľudí, čím umelec vytvára unikátnu reprezentáciu ich strachu z pohlavných chorôb, démonizovania sexu, viktimizácie minorít a celkovo prekrúcania pravdy. Samotná tvorba – kreslenie – je osobný, tichý a sústredený proces, počas ktorého si sám autor uvedomuje úskalia vlastnej životnej cesty. Intimita zachytená a sprostredkovaná na týchto výkresoch na konci prvej tretiny 21. storočia je podobná tej, akú dokázal sprítomniť David Hockney vo svojich ilustráciách k štrnástim básňam v roku 1966 a ktoré bolo ešte v roku 2007 možné vystaviť aj v SNG v Bratislave. Kým v prvých štyroch kresbách autor jednoznačne upiera pozornosť na spomínané predmety, v predkladanej práci ich redukuje a prednosť dáva slovám s absurdným obsahom. Nemyslím si však, že ide o únik, ako to bolo za socializmu, keď umelci (naprieč umeleckými druhmi) húfne lietali do vesmíru alebo smutnú realitu prekrývali kakofóniami. Je to správa o tom, že život žijeme balansujúc na hrane [pozn. 3. októbra 2025 bola prijatá novela Ústavy SR, ktorá okrem iného zakotvuje existenciu výlučne mužského a ženského pohlavia]. Varga si v tejto kresbe (výraznejšie ako v tých predošlých) prizýva literárneho partnera, aby boli jeho myšlienky lepšie pochopené: novela Kurta Vonneguta Kolíska (Cat’s Cradle) z roku 1963 prináša satirický pohľad na život v systéme lží v záujme menej bolestného života. Ide o akési upokojovanie sa a možno cynizmus, no v tomto prípade pravda bolí, ideológia ubíja, a tak je tvorená alternatívna realita „neexistujúceho“ náboženstva bokonizmu. „Bokonon“ (slovo na pravej strane zapínania nohavíc) je prorok, ktorý vie, že všetko, čo učí, sú lži, ktoré majú pomôcť ľahšie žiť, „karas“ (slovo na zadnom ľavom vrecku) je zasa skupina ľudí osudovo prepojených spoločným cieľom, aj keď o tom nevedia. Vonnegutova novela je plná paradoxov, miestami nepochopiteľných konštrukcií, ale aj pravdy, o ktorú sa Varga vo svojich dielach s nádejou opiera. „Svet nemá zmysel, ale môžeme sa navzájom utešovať tým, že predstierame, že má.“ (JB)

Zoznam diel autora:

Bez názvuBez názvu (site specific inštalácia v knižnici VŠVU).We Don´t Know That We Know IWe Don´t Know That We Know IIZ CYKLU V CUDZOM DENNÍKU