Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: „Adorácia sv. Štefana“ je zaujímavým dokladom jednej životnej a umeleckej epizódy Júliusa Jakobyho. Štýlovo odkazuje predkladaný obraz k Jakobyho ranému dielu – k sérii sakrálnych výjavov z rokov 1928 - 1929, nepochybne inšpirovaných tenebrizmom jeho budapeštianskeho profesora Istvána Rétiho (V košickom dóme. 1928; Kľaňanie pastierov, 1929; Milosrdný samaritán, 1929; Krížová cesta, 1929; Trpezlivý Jób, 1929 a ďalšie.). „Adorácia sv. Štefana“ je dôkazom, že táto „bočná“ línia maliarovej tvorby prežila svojím spôsobom i neskôr. Paradoxne tomu napomohla politika. 23. marca roku 1938 vtrhla maďarská armáda na východné Slovensko. „Samostatné Slovensko“ týmto bezpríkladným aktom stratilo Košíce, Lučenec, Rožňavu a ďalšie živé kultúrne centrá. Viacerí nezastupiteľní inonárodní predstavitelia moderny Slovenska sa dočasne (niektorí i nastálo) ocitli mimo priamych vzťahov k nej. Tak napríklad hneď na prvej výstave "hornouhorských výtvarníkov", ktorú usporiadal Kazinczyho spolok v roku 1939 v Košiciach vystavovali Harmos, Jakoby, Jasusch, Löffler, M. Nagy, Oravecz, Prohászka, K. Tichy a ďalší. Na budapeštianskej, piatej národnej výstave v tom istom roku, k nim pribudli Bukovinský, Erdélyi, Halász-Hradil, Kieselbach, Szabó a o rok neskôr na ďalšej výstave hornouhorských výtvarníkov v Budapešti, vystavovali okrem viacerých doteraz menovaných aj Čičátka, Katona, A. Nagy, Pleidel a Reichentál. Hoci maďarská kritika s prekvapením a potešením konštatovala vysokú úroveň maliarstva umelcov z "prinavrátených území", objavili sa i rovnako dôrazné upozornenia, že umenie hornouhorských maliarov je príliš svetoobčianske, že podlieha západoeurópskej dekadencii a teda nezodpovedá kritériám maďarského "národného" umenia. Obrazy Jakobyho, Jasuscha a ďalších sa práve vtedy dostávali do akvizičného záujmu budapeštianskych štátnych galérií a múzeí. Anton Jasusch bol dokonca poctený reprezentáciou Maďarska na XXII. Bienále v Benátkach roku 1940. Toto všetko sa zrejme stalo príčinou a podnetom k vzniku – v Jakobyho diele inak celkom výnimočnej – nacionalistickej oslavy prvého uhorského panovníka. Z literatúry: Saučin, L.: Július Jakoby. Bratislava 1960; Marenčin, A.: Košický pustovník. Bratislava 1988; Abelovský, J.: Július Jakoby. Bratislava 1994.

Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel J. Jakobyho na aukciách SOGY:
305 000,- Sk Záhrada pri ateliéri. Okolo 1958-60. Olej na plátne. 91x100 cm. (22. jesenná aukcia, 26. 9. 2000)
260 000,- Sk Svadba v Káne Galilejskej. Okolo 1960. Olej na plátne. 66x90 cm. (23. zimná aukcia, 5. 12. 2000)
260 000,- Sk Práčka. Okolo 1948. Olej na kartóne. 46x40 cm. (28. jesenná aukcia, 2. 10. 2001)
255 000,- Sk Na košickej periférii. 1963. Olej na kartóne. 29x41 cm. (5. jarná aukcia, 17. 3. 1998)
250 000,- Sk Záhradníci. 1963. Olej na plátne. 60x70 cm. (29. zimná aukcia, 5. 12. 2001)

Július Jakoby (1903 1985)