18. Marec 2002
| Poradové číslo: | 136 |
| Nevydražené | |
| Vyvolávacia cena: | 29 543 € |
Rok: 0
Technika: olej na dreve
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 107, 5 x 87, 5 cm
Značené: Značené monogramom „ST M“
Popis: K dielu je priložený Protokol o výsledkoch chemicko technologického prieskumu diela (včítane drevenej podložky) spracovaný renomovanou pražskou expertkou Dorotheou Pechovou, datovaný 10. decembrom 2002. Tabuľa so zobrazením starozákonného výjavu Šalamúnovho súdu patrí svojim charakterom medzi vzácne ukážky toho prúdu manieristickej tvorby v zaalpskej oblasti, ktorý sa vyvíjal najmä v menších centrách a bol svojim charakterom odlišný od tvorby významných výtvarných centier a najdôležitejších osobností tohto obdobia. Je pravdepodobne dielom menej známeho autora, špecializujúceho sa na oltárne obrazy, ktorého ovplyvnilo umelecké hnutie doby, ale vychádzal vo svojej tvorbe ešte z neskorogotikej tabuľovej maľby. Kompozícia, charakter maľby, ale najmä spôsob zobrazenia jednotlivých postáv – gestá, tvarové deformácie, pózy, odevy – poukazujú na umelca školeného a umelecky zručného, ktorému sa podarilo dej obrazu vyvážene uzatvoriť do obrazovej plochy nie len pomocou architektonickej kulisy v pozadí, ale najmä použitím zobrazenia chrbtom otočených postáv v prednom pláne obrazu.V tomto uzavretom kompozičnom celku sa odohráva celý biblický príbeh, na ktorého dramatický obsah odkazujú v pomerne statickej kompozícii najmä gestá jednotlivých postáv. Dej príbehu čerpá z 1. knihy kráľov 3/16-27, v ktorom mal kráľ Šalamún rozhodnúť o tom, ktorej z matiek patrí dieťa živé a ktorej mŕtve. „I rozkázal kráľ: Vezmite meč! Rozotnite živé dieťa na dvoje a dajte polovicu jednej a polovicu druhej. Nato žena, ktorej syn bol živý, obrátila sa na kráľa: Ó pane môj, daj jej to živé dieťa a nezabíjajte ho! Ale tamtá nástojila: Nech nebude ani moje ani tvoje! Rozotnite! Vtedy povedal kráľ: Dajte tejto živé dieťa a nezabíjajte ho, ona je jeho matka!” Signatúry obrazu ST M, ktoré sa nachádzajú na prvom stĺpiku zábradlia by v budúcnosti mohli pomôcť osvetliť priamu identifikáciu autorstva a ešte zvýšiť hodnotu tohto umeleckého diela. Nakoľko lexikóny monogramistov uvádzajú viacerých autorov, ktorým by monogram mohol patriť, vyžadovalo by si jeho dôslednú identifikáciu dlhodobejšie štúdium umelecko-historických materiálov. Datovanie diela potvrdzuje chemická analýza odobratých pigmentov ako aj analýza dreva tabule. Tá poukazuje na používanie smrekového dreva najmä v nemeckej oblasti, aj keď po 16. storočí už len zriedka. Prelom storočia dokladá aj vyhodnotenie použitého podkladu, ale najmä rozbor pigmentov, ktorý datovanie upresňuje na koniec 16. a zač. 17. storočia.