12. Október 2004
Poradové číslo: | 61 |
Vyvolávacia cena: | 12 614 € |
Konečná cena: | 21 576 € |
Rok: 1938
Technika: olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 68 x 54 cm
Popis: „Torzo“ Imricha Weinera – Kráľa patrí umelecko-historickými kvalitami k vrcholom prítomnej aukcie. Toto galerijné, expozičné dielo nebolo doteraz publikované a ani vystavované. Zo zreteľa celkového diela maliara možno obraz charakterizovať ako vynikajúcu ukážku Weinerovho pochopenia surrealizmu. Prvé kontakty s týmto smerovaním nadviazal Weiner v rokoch 1930—1932. Tu treba poznamenať, že inšpiráciu so surrealizmom v tom istom čase podmieňujú i parížsku tvorbu Ester Šimerovej, ale predovšetkým maľbu Weinerových kolegov z bratislavskej Školy umeleckých remesiel Mikuláša Galandu a Františka Malého, ktorí mali bezprostrednú zásluhu na Weinerovom postupnom príklone k asociatívnemu obrazovému prehovoru. S brnenským Františkom Malým Weiner nakoniec aj usporiadal roku 1936 v Bratislave spoločnú výstavu, otvorene vyhlasovanú za "prvú výstavu surrealizmu u nás". Weinerova surrealistická perióda je dodnes predmetom nedorozumení, názvoslovne nejasných definícií od "surrealizmu weinerovského vidu", až po "slovenský poetizmus", uprednostňovaný samotným autorom. To signalizuje, že Weinerovo nadrealistické maľovanie bolo vnútorne protirečivé, s princípmi surrealizmu len vonkajškovo súvisiace. O bezvýhradnej oddanosti k tomuto smerovaniu svedčí len pomerne malá skupina Weinerových diel (Žena, 1932; Oko dediny, 1934; Odpoludnie, 1935; Romantika, 1934; Básnik, 1935; Návšteva, 1935; Dievča, 1935; Ja s mačkou, 1930; Zátišie s maskou, 1931; Abstraktná jar, 1932; Trnava, 1933; Žena -- Tvary, 1932; Tatry, 1933). Prevažujúca časť jeho nadrealistickej maľby sledovala zásadne iné ciele. Podriaďovala sa úsiliu o preľnutie surrealistického štýlu s prapôvodnými duchovnými predstavami slovenského mýtu. Sám maliar potrebu takéhoto rozšírenia svetoobčianskeho štýlového vzorca o domácu duchovnú problematiku zdôvodnil viac než jasne: "Hlásil som sa k surrealistom, k ich mysticizmu, ich karikatúrnosti, ich realizmu, do ktorého zaplietli ironické, autokritické prvky... Moja surrealistická žilka sa však scvrkla, stratila na ceste k umeleckému výrazu. Moje podvedomie si uvedomilo samo seba. ..Uvedomil som si, že v Paríži platné umelecké názory majú u nás platnosť iba za istých okolností. Uvedomil som si že som viazaný na krajinu, kde som vyrástol. Na kultúru, ktorá je primitívnejšia než francúzska... Aj keď sú isté podobnosti v našich krajinách, je to predsa len iné, keď Ráztočanka vláči hnoj hore na lazy, než keď si parížska učnica spieva pri šití šiat. Že je to iné, keď sa v bohatom meste v elitnej kaviarni na Montparnasse umelci škriepia o teórii rozličných odtienkov určitých farieb, že je to veľký rozdiel dívať sa na pouličný ruch Berlína a vidieť ľudí tisnúcich pluh..." Weinerovo kompromisné váhanie medzi rurálnym a urbánnym, nacionálnym a kozmopolitným sa definitívne vyriešilo v rokoch 1935--1936, v ktorých vytvoril niekoľko najvýraznejších žánrových diel svojej tvorivej dráhy (Okno, 1935; Čepčenie na Rachovsku, 1935; Žena, 1935; Rachovo -- Sen pltníka, 1935; Mariková, 1936; Búrka -- Pred vojnou, 1937; Predjarie, 1938).
Zoznam diel autora: