Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ KONEČNÉ CENY DIEL M. A. BAZOVSKÉHO NA AUKCIÁCH SOGY:
430 000,- Sk Na stráži. 1928. Olej na plátne. 78 x 62 cm. (42. jesenná aukcia, 30. 9. 2003)
410 000,- Sk Na stráži. 1928. Olej na plátne. 78 x 62 cm. (9. jesenná aukcia, 17. 9. 1998)
385 000,- Sk V záhrade. 1954. Olej na kartóne. 28,5 x 42 cm. (28. jesenná aukcia, 2. 10. 2001)
325 000,- Sk Červený kohút. Okolo 1955-57. Olej na lepenke. 40 x 27 cm. (14. jarná aukcia, 16. 3. 1999)
305 000,- Sk Na salaši. 1955. Olej na kartóne. 28,5 x 58,5 cm. (23. zimná aukcia, 5. 12. 2000)
285 000,- Sk Sv. Helena v Turci. 1950. Olej na kartóne. 50 x 35 cm. (22. jesenná aukcia, 26. 9. 2000)
285 000,- Sk Sv. Helena v Turci. 1950. Olej na kartóne. 50 x 35 cm. (42. jesenná aukcia, 30. 9. 2003)
270 000,- Sk Po daždi. Okolo 1932. Olejová tempera na kartóne. 28 x 29 cm. (20. letná aukcia, 21. 6. 2000)
270 000,- Sk Červený kôň. 1929-32. Olej na kartóne. 52,5 x 40 cm. (28. jesenná aukcia, 2. 10. 2001)
270 000,- Sk Zátišie II. Okolo 1953-57. Olej na plátne, dublované na kartóne. 38 x 37 cm. (32. letná aukcia, 4. 6. 2002)

Biografia: Miloš Alexander Bazovský sa narodil 11. 1. 1899 v Turanoch nad Váhom, zomrel 15. 12. 1968 v Trenčíne. Od 1918 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Réti), 1919--1924 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Loukota, Bukovac, Pirner, Obrovský, Švabinský). V Prahe krátko navštevoval súkromnú školu A. Kalvodu. 1921 bol na študijnom pobyte na súkromnej maliarskej škole prof. Deluga vo Viedni. Prvé obdobie maliarskych rozbehov. Na ich začiatku mu podľa Karola Vaculíka bola "oporou realisticko-impresívna, dojmová metóda", "veľký príklad Ladislava Medňanského", "tragicky zakončené dielo Slavíčkovo" a najmä "básnický, obsahový kontext Preislerov". Po absolutóriu pôsobil v Turanoch, 1930--1931 v Martine, 1957--1962 v Čemiciach, 1962--1968 v Trenčíne. 1929 spolu s Palugyayom študijná cesta do Francúzska, Nemecka a Švajčiarska. 1930--1933 spolupráca s Alexym a Palugyayom (cesty na Oravu, Detvu, Pohronie). 1929 – 1933 prvé dôležité maliarske obdobie: diagonalita, nesymetrická rytmika detailu a celku signalizuje rozjatrenú dualitu človeka a sveta. Predvádza sa tu celkom neromantický, vnútorný rozpor medzi človekom a jeho krajinou. Protirečivosť a dramatickosť autentického, vôbec nie ideálneho vzťahu "zľudšteného" sedliaka k práci, ktorá mu už nie je benkovským vykúpením, prekonaním a vyrovnaním sa s prírodou, ale stáva sa iba opakovaným, každodenným hrdlačením, túto rozporupnú významovú atmosféru Bazovského diel ešte zhutňuje. 1932 spolu s Alexym cesta do Poľska. 1936 účasť na Bienále v Benátkach, 1936--1937 študijné pobyty v Juhoslávii. 1937 cesta do Poľska a Švédska. 1934--1937 nadviazanie na experimenty mladosti. Zúročil poznanie Chagalla, Cézanna a van Gogha zo svojho prvého parížskeho študijného pobytu. Nové výrazové prvky Bazovského maľby sú v súlade so zmenami obsahovej a významovej osnovy diela, prispôsobujúcej sa záchvevom subjektívneho, nadovšetko artistného výkladu tradičného ľudovožánrového motívu. Dôraz na noblesné účinky arabesky farby, jej emotívneho a nie znakového pôsobenia, vynáša na povrch diela výraz okamžitej psychologickej dispozície maliara, stáva sa výlučným prostriedkom jeho sebavyjadrenia. 1937 – 1942 obdobie „byzantskej syntézy“. Plošnosť a hieratickosť kompozičnej osnovy pospájaných "dejových" pásov, statickosť postojov a giest obrazových figúr, súzvuk brilantných tónov teplých farieb -- to všetko sa stalo maliarskou metaforou večnosti, nadčasovosti, harmonickosti obrazom stvoreného slovenského sveta. Totemickosť Bazovského maliarsky určite najdokonalejších diel našla ešte odozvu v záverečnom vyznení umelcovej tvorby rokov 1952--1957. Vtedy, v úplnom osamení, ako jeden z mála účastníkov heroických dôb našej maliarskej moderny, nekompromisne udržiaval jej kontinuitu. Najdôležitejšiu výstavu súborného diela mal v Bratislave (1960-1961, Slovenská národná galéria). 1979 sprístupnená stála expozícia diela umelca v galérii M. A. Bazovského v Trenčíne, ktorá spravuje maliarovu pozostalosť. Z literatúry: Cincík, J.: Miloš A. Bazovský. Náčrty. Martin 1945; Vaculík, K.: Miloš Bazovský. Bratislava 1958; Vaculík, K.: Miloš Alexander Bazovský. Bratislava 1967; Abelovský, J., Ruttkay, J.: Miloš Alexander Bazovský. Bratislava 1999.

Miloš Alexander Bazovský (1899-1968)