15. Marec 2005
Poradové číslo: | 96 |
Vyvolávacia cena: | 4 149 € |
Konečná cena: | 3 319 € |
Rok: 1946
Technika: tempera na papieri
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 39 x 28 cm
Značené: Značené vľavo dole „K. Sokol 9. XI. 46“
Popis: „Sediaca“ je vzácnym príkladom tvorby Kolomana Sokola, datovanej do krátkeho pobytu na Slovensku, v druhej polovici 40. rokov. V októbri 1946 sa vrátil do Československa. 1946-47 pedagogicky pôsobil na Oddelení kreslenia a maľovania SVŠT a na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. 1948 sa stal predsedom Spolku umelcov a priateľov grafiky. V septembri 1948 odcestoval do Paríža, odkiaľ sa vrátil späť k rodine do USA. Sokolovu kresbu z mexického a amerického obdobia spoznala širšia domáca verejnosť až roku 1946 na súbornej výstave, ktorú mu usporiadal Blok slovenských výtvarných umelcov v Bratislave. Vystavil na nej aj pomerne neveľký súbor 28 obrazov, v ktorom premiérovo ukázal viaceré kľúčové diela z rokov 1938-1946. Z odstupu času je nepochybné, že Sokolovo umenie sa práve v tom čase pridalo k viacerým ďalším, rovnako orientovaným podnetom pre štýlovú a myšlienkovú úpravu programu dvoch najmladších generácií našej maľby. Potvrdzuje to aj všeobecné dobové presvedčenie, že Sokolovým návratom došlo k zhode dvoch výtvarných koncepcií, rozvíjajúcich sa dovtedy bez možnosti kontaktov a blízkych len onou zvláštnou schopnosťou výnimočných umeleckých osobností intuitívne reagovať na podnety "ducha doby". Na jednej strane tu bola ikonografia vojnovej tvorby majerníkovskej vetvy generácie, inotajnej reči jej zástupov putujúcich ľudí, vojnových vyhnancov, ľudí (či ľudstva) bez domova a bez nádeje. Sokolova mexická kresba rokov 1940-1941 ponúkala až neuveriteľne podobné riešenia v scénach pohrebných sprievodov, významovo mnohoznačných zhlukov anonymných postáv mexických vidiečanov vo vyprázdnenom, neindetifikovateľnom priestore (Munumeto -- Nad mŕtvym druhom, 1940; Patio, 1940; Entiero, 1940). Tajomná mágia do vlastného vnútra zahľadených, akoby slepých ľudských tvárí, portrétov mŕtvych indiánov, starých žien bola pre Sokola zasa predovšetkým podobenstvom smrti, zániku, večnosti (Mŕtvy indián, 1940; Nárek, 1940; Plačúca žena, 1940). Rovnako ako nádherné, zlatými odleskami žiariace akty žien boli skeptickým symbolom pominuteľnosti, dočasnosti ľudského žitia (The Golden lady, 1940; Sediaca žena, 1940; Plačúca žena, 1940), ale aj pritakaním optimistickému vedomiu jeho neustáleho sa obnovovania (Matka s dieťaťom, 1940). Podobne dvojznačne bolo možné vykladať vojnové Mudrochove portréty žien, či Matejkove kytice. Sokolove polia ľudských, ba aj ešte strašnejších - detských mŕtvol (Mŕtve deti, 1940; Obete, 1945), jeho zverské bitky žien a proti sebe sa rútiace roje nehrdinských účastníkov neznámych vojen, v ktorých niet víťaza a porazené sú len humanistické hodnoty (Miluj blížneho svojho, 1940; Trest, 1940; Vojna I, 1940; Vojna II, okolo 1940; Účasť ženy, 1942; Bitka žien, 1946) zasa vo svojej výrazovej, neobraznej predstave "ľudskej neľudskosti" v mnohom pripomínajú rané gvaše a tempery Vincenta Hložníka z rokov 1939-1942.
Zoznam diel autora: