04. Október 2005
Poradové číslo: | 71 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | 28 215 € |
Rok: 1946
Technika: Tempery na dreve
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: Rozmery skrine: 234 x 191 x 65 cm, Rozmery malieb: 28 x 32
Značené: Značené na strednej maľbe v dolnom rade „A O Dei 46“
Popis: Predkladaný rustikálny sekretár, vyzdobený maľbami Imra Weinera–Kráľa je unikátnou zberateľskou záležitosťou. V rámcoch moderny Slovenska má istú analógiu len vo výzdobe bývalého bytu – ateliéru Ester Šimerovej v bratislavskom Avione (nedochované). Sekretár bol získaný z pozostalosti umelca: bol súčasťou interiéru maliarovho bytu na Tolstého ulici v Bratislave. Podľa informácií jeho dcéry Zuzany, Weiner pomaľoval sekretár roku 1946 po svojom prvom návrate z vojnového Paríža a venoval ho manželke. Okrem zvláštnosti umiestnenia cyklu malieb a intímnych tajomstiev ich celkového „libreta“ (ktoré zostanú pre nezaintresovaného diváka už zrejme nerozlúštiteľné), stoja však za povšimnutie aj ich svojprávne umelecké hodnoty. V porovnaní s Weinerovou francúzskou tvorbou rokov vojny i jeho maliarstvom druhej polovice štyridsiatych rokov, ktoré bolo v zajatí ortodoxného surreálneho poetizmu, je maliarska výzdoba sekretára v mnohom odlišná. Vyniká priamočiarosťou, neliterárnosťou obsahu a uvolnenosťou, linearitou štýlového prevedenia. Akoby Weiner akousi zvláštnou okľukou – a v jeho vtedajšej tvorbe celkom výnimočne – reagoval na duch domácej výtvarnej scény rokov 1945 – 1947. Udalosťou prvoradého významu sa v tých rokoch stala výstava mladého československého výtvarného umenia v parížskej galérii La Boétie roku 1946. Do „Weinerovho“ Paríža vtedy cestujú mladí Guderna, Semian, Zmeták -- a ako poslední zo svojej generácie -- premiérovo i Mudroch s Matejkom. Hlavný a trvalý výsledok cesty týchto mladých by sa dal stručne vyjadriť "znovuobjavením Piccasa" pre našu modernu. Mudrochove, Šimerovej, Želibského kubistické pokusy mladosti boli v tom čase už minulosťou, ku ktorej nebolo návratu. Pre viacerých mladších účastníkov výstavy bola však Piccasova výstava v parížskej Carreovej galérii niečím nesmierne aktuálnym, zvláštnym spôsobom korešpondujúcim s ich maliarskym presvedčením. No Paríž roku 1946 nebol pre našu mladú modernu len miestom poznania Picassa, jeho novšej maľby rokov tridsiatych a štyridsiatych. Zoznámili sa aj s maliarstvom svojich generačných vrstovníkov, umelcov republikánskeho Španielska: Oscara Domíngueza, Fernanda Hoyosa, Baltazara Loba, Hernanda Vi?esa,. Joaquína Peinadu, Antonia Clavého, Manuela Violu, Honoria Condoya, Julia Gonzálesa a ďalších. Po porážke španielskych republikánov i neskôr počas vojny prišli natrvalo do Paríža. Ich tvorba druhej polovice štyridsiatych rokov bola v rámcoch parížskej školy radená do Picassovho okruhu. Viacerí z nich po vojne opakovane navštívili Československo a aj Slovensko, najmä po mimoriadnom ohlase pražskej výstavy "Umenie republikánskeho Španielska -- Španielski umelci parížskej školy" roku 1946. A tak sa stalo, že tvarovo vybrúsené pôžitkárske obmeny neskorého kubizmu v súdobej tvorbe popicassovských Španielov, možno ešte viac než maliarstvo ich majstra, podnietili povojnové pokusy Vincenta Hložníka, ale najmä Ladislava Gudernu a niektorých ďalších z ich generácie. A možno zanechali sprostredkovaný ohlas aj vo Weinerovej výzdobe predkladaného sekretára.
Zoznam diel autora: