Pastier s ovcami

Rok: okolo 1880

Technika: olej na plátne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 180 x 130 cm

Značené: vpravo dole „Spányi B.“

Popis: Veľkoformátove dielo „Pastier s ovcami“ možno klasifikovať ako špičkové z hľadiska celkovej tvorby významného maďarského maliara Bélu Spányiho. Tento maliar bol typickým predstaviteľom krajinárskeho a žánrového naturalizmu rozhrania storočí tak, ako sa sformoval na mníchovskej akadémii, jej súkromných školách, ako aj letných maliarskych kurzoch v Nadybányii a Szolnoku. Vo výtvarnom umení Horného Uhorska a v celom stredoeurópskom priestore sa totiž práve na prelome storočí uzavierali a vyjasňovali prevratné zmeny. V romantizujúcich, realistických i naturalistických podobách pomaly doznievala biedermeierovská epocha s jej pohodlím myšlienkovej nehybnosti, duchovnej priemernosti a stálosti meštiackeho života i umenia. Maliarsky biedermeier -- to nebol len tichý, intímny pôvab meštiackych interiérov, sentimentálnych žánrových obrázkov všedného života, poživačných gurmánskych zátiší. Odmietnutie heroizmu, patetiky, monumentality európskeho klasicizmu a empíru od počiatku zvestovalo oveľa viac -- individualistický, chcelo by sa napísať, že až prízemný vzťah Stredoeurópana k životu, politike, vlastnej histórii i umeniu. Najmä zo súdobej literatúry známe pocity chýbajúcej zjednocujúcej myšlienky, nedejinnosti, absencie veľkých príbehov historickej tradície, ale i mŕtvosti, nemennosti každodenného života monarchie, neboli extravagantným plodom frustrovaných duší kaviarenských intelektuálov. Boli zrkadlovým obrazom duchovnej neistoty rakúsko-uhorskej štátnej ideológie. Biedermeier vrcholiaci počas nacionalistických revolúcií polovice storočia bol len jedným z jej umeleckých prejavov, určite však najpríznačnejším. Filozofia života uctievajúca nadovšetko hodnoty a predstavy malého človeka však vo výtvarnom umení prežívala i naďalej, ibaže nadobúdala iné umelecké spôsoby vyjadrenia. Nastupujúci revoltujúci, pátosom nadčasových tém nesený romantizujúci realizmus, ale aj priamočiary verizmus courbetovského razenia, oneskorené vplyvy francúzskych maliarov barbizonského lesa, prorokov impresionistickej revolúcie -- všetky tieto aktuálne príklady európskeho umeleckého diania sa v papinovom hrnci stredoeurópskej kultúry prelomu storočí zvláštnym spôsobom miešali, prestupovali a často i menili vo svoj protiklad. Modernistická revolúcia mala preto v tomto regióne skôr povahu kompromisnej evolúcie v duchu onoho Haškovho povestného "pokroku v medziach zákona". V poslednej tretine minulého storočia došlo i k dôležitým presunom v inštitucionálnej základni výtvarného umenia, najmä v umeleckom školstve. Uzavrela sa dlhodobá umelecká nadvláda Viedne, príťažlivejšími sa stali Budapešť, Praha, ale najmä v tom čase najmodernejší Mníchov, nielen kvôli výtvarnej akadémii, ale najmä súkromnými školami maďarského maliara Simona Hollósyho a Slovinca Antona Ažbeho. Tieto školy totiž neboli iba "predsieňami akadémií". Na rozhraní storočí sa stali ohniskami preberania nových myšlienok, novej filozofie života i umenia. A tá sa prejavovala najmä vzývaním intuitívneho, tolstojovsky úprimného žánrového realizmu v duchu Milleta, Courbeta, Bastiena-Lepagea a ďalších. Naturalistické ambície však súbežne zjemňovala módna bergsonovská filozofia iracionalizmu, subjektívneho vcítenia sa, dekadentného psychologizovania, duchovného prehĺbenia obrazu krajiny i života vidieckeho človeka.

Zoznam diel autora:

Pastier s ovcami