23. Október 2007
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ KONEČNÉ CENY DIEL J. JANKOVIČA NA AUKCIÁCH SOGY:
74 000,- Sk Hlava (modrá). Okolo 1990. Liaty farebný epoxid. 82 x 73 cm. (70. jarná aukcia, 20. 3. 2007)
71 000,- Sk Hlava I. Okolo 1985. Liaty farebný epoxid. 81 x 81 cm. (71. aukcia súčasného umenia, 22. 5. 2007)
62 000,- Sk Päť figúr, z cyklu Hlavy. 1990. Epoxid, polychrómia. 82 x 72 cm. (68. zimná aukcia, 28. 11. 2006)
59 000,- Sk Hlava I. 1992. Polyester, polychrómia. 82 x 73 cm. (68. zimná aukcia, 28. 11. 2006)
56 000,- Sk Hlava II. Okolo 1990. Liaty farebný epoxid. 82 x 73 cm. (71. aukcia súčasného umenia, 22. 5. 2007)
56 000,- Sk Hlava. Okolo 1985. Asambláž, kombinácia techník, epoxid, polychrómia. 81 x 81 cm. (63. jarná aukcia. 28. 3. 2006)
55 000,- Sk Hlava. Okolo 1997. Polyester, polychrómia. 80 x 70 cm. (20. letná aukcia, 21. 6. 2000)
53 000,- SK Žltý obraz. 2002. Kombinovaná technika. 72,5 x 73 cm. (50. mimoriadna aukcia, 30. 9. 2004)
Biografia: Jozef Jankovič sa narodil 8. 11. 1937 v Bratislave. 1952-56 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave (A. Drexler, L. Korkoš). 1956-62 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Kostka ). Od prvej neverejnej výstavy mladých autorov - Konfrontácie 1 - sa zaradil medzi najvýznamnejších predstaviteľov "Nástupu 1961", v kontexte celkovej tvorby patrí k dominujúcim postavám slovenského výtvarného umenia. Debutoval začiatkom 60. rokov non-figuratívnym prológom, kde sa zaoberal štrukturálnou grafikou, reliéfom a sochou. Vtedy začal zapájať do svojich diel nájdený predmet a rozpracoval techniku asambláže. Pred polovicou 60. rokov znovu objavuje ľudskú formu, ktorá do jeho diela vstupuje v odcudzenej a deformovanej forme. Jeho charakteristický, brutálny figurálny štýl ako výsledok originálnej syntézy podnetov pop-artu, novej figurácie a nového realizmu vrcholí v druhej polovici 60. rokov. Plastiky sú často zredukované len na ľudské končatiny v značne expresívnom a dramatickom výraze. Od počiatočného preferovania kompaktnosti plastiky prechádza k uvoľneniu hmoty, prelínaniu do priestoru, či dokonca sochárskym inštaláciám. V jeho tvorbe 70. rokov našli svojský ohlas konceptuálne východiská a postupy. Výtvarný prejav paralelne rozvíja aj v kresba a grafike. 1968 cena Grand Prix Danuvius Bratislava. 1997 - súborná výstava diela v Slovenskej národnej galérii. Jeho diela sú reprezentatívne zastúpené v zbierkach Slovenskej národnej galérie, Národnej galérie v Prahe a ďalších svetových súkromných a verejnoprávnych zbierkach. Z literatúry: Bajcurová K., Hrabušický A., Rusinová Z., Jozef Jankovič, Bratislava 1998.
Poradové číslo: | 14 |
Vyvolávacia cena: | 19 916 € |
Konečná cena: | 33 194 € |
Rok: 1967
Technika: drevo, sadra, polyester
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 112 x 180 x 15 cm
Značené: na zadnej strane "Jankovič"
Popis: "Svedectvo V." je špičkovým, galerijným dielom Jozefa Jankoviča z rovnomenného, azda najdôležitejšieho cyklu reliéfnych asambláží, ktorý vznikol v krátkom časovom rozpätí rokov 1967-68. "Ja založený na spojení fragmentov figúry a nájdeného predmetu, ale tentoraz sú pripevnené na visiacu drevenú podložku.... Napriek tomu, že v nich ide opäť o fragment ľudskej postavy, akoby ukrižovaný či pribitý na drevenú podložku, strácajú drásavosť predchádzajúcich plastík. Spomeňme si na rozmerné Svedectvo VII. (1965) s pôsobivým kontrastom geometricky uložených fragmentov reálií a centrálne rozhodených reliktov končatín, alebo na Svedectvo VIII. (1965-66), kde znak telesných foriem tvorí bezvládne sa zosúvajúci obrys Ukrižovaného, ktorého formy držia pokope len vďaka pospletanému povrazu. Táto "paketáž", ktorá má na rozdiel od veľavravného žltého balíka s výškou Svedectva VI. (1966) ešte ľudskejšie formy, je pripevnená na podložku z doškriabanej, drevenej dosky s dierami asociujúcimi stopy po výstreloch: evidentný nadčasový relikt ľudskej bolesti a utrpenia, prekračujúci svojou univerzálnosťou prvotný kresťanský mýtus. Naproti tomu vo veľkom Svedectve XI. (1967-68) sa z drobného, akoby scvrknutého Ukrižovaného vytratila akákoľvek fyzickosť - objemy spľasli a ovisli - ide skôr o trofej, pribitú na lakovanú dosku, o zvýraznenie faktu, že symbol mŕtveho získal podobu klišé. Jankovič akoby poukazoval na proces paušalizácie a odosobnenia, ktorými si spoločnosť z mŕtvych vyrába hrdinov, čo si všimol už aj J Weichardt. "Tieto zobrazenia sú často zasadené do výrazných farebných rámov a plôch, ktoré pôsobia veľmi esteticky a spočiatku len akoby ich spájali, než s arozpozná ich význam. Tvoria krásne, mámivé zdanie - vonkajšok sveta, v ktorom človek chradne, v ktorom je človek pripravený o svoju slobodu a duchovnosť".(Z. Rusinová) Z literatúry: Rusinová, Z.: Jozef Jankovič. Tvorba z rokov 1958-1997. Bratislava, SNG 1997. str. 22-34).
Zoznam diel autora: