Spoveď

Rok: 1930

Technika: olej na plátne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 100 x 100 cm

Značené: vpravo dole "A. Struhár 1930"

Ďalšie vlastnosti: Dielo bolo súčasťou Výstavy slovenského umenia v New Yorku v roku 1938.

Popis: Roku 1938 sa uskutočnil na slovenské pomery až neuveriteľne ctižiadostivý výstavný projekt: expozícia slovenského umenia v New Yorku. Hoci výstava napokon ani zdaleka nenaplnila zámery jej poriadateľov -- Amerika i svet mali vtedy už celkom iné starosti -- zostala výrečným dokumentom dobového názoru na hodnoty medzivojnovej moderny. Okrem Aloisa Strhára boli do autorského súboru výstavy vybratí maliari Alexy, Bazovský, Bednár, Benka,
Bukovinský, Čemický, Droppa, Šimerová, Fulla, Gajdoš, Galanda, Hála, Hanula, Havrlík, Hoffstädter, Jičinský, Kern, Koreszka, Kováčik, Križan, Krupec, Ladvenica, Lehotský, Mallý, Malý, Mandel, Mudroch, Ondreička, Polkolráb, Reichentál, Ruttkay-Nedecký, Slamka, Stern, Sokol, Straka, Struhár, Sylla, Šrútek, Štika, Treskoň, Úprka, Votruba, Weiner, Zwillingerová, Žabota a Želibský. Okrem sochárov výstava v samostatnej expozícii predstavila i slovenskú architektúru. Výber garantovalo predsedníctvo výstavy: D. Jurkovič (preseda) a podpredsedovia M. Benka, V. Ihriský, L. Majerský, J. Votruba.
Tak trocha príliš vzletný, danej príležitosti však asi zodpovedajúci úvod do reprezentačného katalógu výstavy napísal význačný slovenský filozof Svätopluk Štúr. V zrejmej predtuche konca jednej epochy našej kultúry a umenia sa pokúsil o bilanciu jej dvadsaťročného "rozletu v slobodnom štáte". Pri spätnom pohľade na výtvarné umenie sa mu videlo jeho "rozhodujúcou smernicou", "podstatným znakom" predovšetkým "túha po rozhľade európskom a učení svetovom" -- "Z dusného príkoria predválečného... oslobodenie razom pootváralo všetky okná do Európy. Tento opojný vnútorný prevrat duší a sŕdc, ktorý sprevádzal prevrat politický, je tým veľkým zázrakom... ktorý nemá obdoby v našich vyše tisícročných dejinách." Reagovanie nášho výtvarného umenia na európske podnety "poimpresionistické... od kubizmu až po surrealizmus", však podľa Štúra nebolo pasívne. Osobitosť prijímania vonkajších umeleckých vplyvov bola daná "základnými silami nášho umenia -- zemitou vitalitou nášho ľudu a súčasne jeho hlbokou spirituálnosťou. Spirituálnosť umožňuje nám chápať všetky vnútorné tendencie súčasného umenia, čím sa naše snaženie zapojuje do medzinárodnej dosažnosti, a zemito kypivá vitalita vnáša do nášho umenia osobité zmnožujúce zabarvenie a svoj vlastný rád." A napokon Štúr uzavrel svoje úvahy vetami plnými úfnosti v hodnoty, ktoré sa už zajtra mali stať celkom neaktuálne: "Keď musím však písať tieto riadky na prahu novej vojny za našu slobodu, budúcnosť -- nepochybujem o tom -- dá nám za pravdu, že naša cesta... poučená na vzoroch americkej a západoeurópskej demokracie, bola jedine správna. A túto cestu nemôžeme zradiť". Štúrovo presvedčenie o európanskej príslušnosti nášho umenia sa totiž takmer vzápätí dostalo do nesúmerateľnosti s vývinom politického diania. Stalo sa pre najbližších šesť rokov -- aspoň pre oficiálnu kultúru -- celkom nenáležité a nečasové. Napokon, najlepšie to dokumentovali ďalšie osudy výstavy po jej návrate na Slovensko. Jej bratislavskú reprízu roku 1941 pod názvom "Naša americká výstava doma" uvádzal v katalógu iný autor a aj s celkom odlišnou intenciou -- režimistický maliar Vladimír Droppa v militantnom, nacionalistickom duchu.

Zoznam diel autora:

SpoveďRúbanisko