07. Október 2008
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ KONEČNÉ CENY DIEL Ľ. CSORDÁKA NA AUKCIÁCH SOGY:
220 000,- Sk Les s diviakmi. 1897. Olej na plátne. 51 x 37 cm. (61. zimná aukcia, 29. 11. 2005)
135 000,- Sk Pohľad na Tatry. 1921. Olej na plátne. 74,5 x 96 cm. (18. zimná aukcia, 2. 12. 1999)
125 000,- Sk V brezovom háji. Po 1900. Olej na vrecovine. 65 x 97 cm. (78. jarná aukcia, 11. 3. 2008)
95 000,- Sk Zimná krajina. Okolo 1910. Olej na plátne. 80 x 90 cm. (9. jesenná aukcia, 17. 9. 1998)
95 000,- Sk Jarná paša. Okolo 1910-12. Olej na plátne. 81 x 100 cm. (29. zimná aukcia, 5. 12. 2001)
Biografia: Ľudovít Csordák sa narodil sa 8. 2. 1864 v Košiciach, zomrel 28. 6. 1937 tamže. 1883 študoval na Škole pre profesorov kreslenia v Budapešti, 1883-89 žil v Mníchove, 1889-1995 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Mařák). Po pôsobení v Turni nad Bodvou sa usadil 1896-97 v Slanci, od mája 1912 žil v Košiciach. 1892-1912 sa živil učením kreslenia vo východoslovenských šľachtických rodinách. Oneskoreného uznania sa mu dostalo až 1929, kedy sa zúčastnil pražskej výstavy "Mařák a jeho žiaci", ktorou sa dostal do českého kultúrneho povedomia. 1895 sa stal členom pražského spolku Mánes, 1907 zakladajúci člen Nemzeti salónu v Budapešti. Samostatné výstavy mal v Mukačeve (1920), v Plzni (1930), Košiciach (1909, 1912 s Halászom-Hradilom, 1934), Prahe (1932), Hradci Králové (1935), Bratislave (1938). Posmrtnú výstavu mal 1937 vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Súborné výstavy mal v Slovenskej národnej galérii v Bratislave (1952, 1972). Z literatúry: Polák, J.: Pozostalosť Ľudovíta Csordáka. Kat. výst. Košice, Východoslovenské múzeum 1937; Vaculík, K.: Ľudovít Čordák. Kat. výst. Košice, Východoslovenská galéria, Bratislava, Slovenská národná galéria 1972.
Poradové číslo: | 87 |
Vyvolávacia cena: | 2 656 € |
Konečná cena: | 2 656 € |
Rok: 1936
Technika: olej na plátne
Rozmer: 74 x 54 cm
Typ diela: Výtvarné umenie
Značené: vpravo dole "Csordák 36"
Popis: Olejomaľba "Studenovodský potok v Tatrách" je prácou záveru diela Ľudovíta Csordáka. Jeho krajinárstvo predstavovalo alternatívu v súvislostiach celkových stredoeurópskych štýlových prúdení svojej doby. Csordák bol našim jediným významným odchovancom školy Juliusa Mařáka na pražskej akadémii. Mařák o štyri roky skôr (1892) než Hollósy v Mníchove udomácnil na svojej škole plenérové maľovanie. Jeho vlastné maliarstvo (i pedagogická metóda) však zostalo poplatné tradičnému viedenskému náladovému romantizmu, ktorý zúročil do tendenčnej predstavy programovej, "vlasteneckej krajiny". Mařák tým inšpiroval i Čordákove počiatočné rozbehy. Čordák vkladal do svojich raných plenérov okrem realistického princípu i celkom adresnú ideologickú pečať, priam archeologické traktovanie obrazu krajiny ako mlčanlivého svedka dejín. Vznikli tak reprezentačné, veľkorysé kompozície ako Oldřichov dub pri Peruci, 1892; Les, 1894; Východoslovenská krajina, 1894; Zádiel -- Skaly, 1895; Vnútro ihličnatého lesa so skalami, po 1895; Krajina s močiarom, 1898.
No už v deväťdesiatych rokoch prestal pôsobiť výlučný vplyv mařákovskej koncepcie aj na tvorbu jeho najvernejších žiakov. I do Prahy dospela oneskorená ozvena všeobecnej krízy objektivizujúceho krajinárskeho realizmu. A aj tu sa riešila psychologizujúcim, individualistickým prehodnotením vzťahu umelca ku krajinárskemu motívu. V Čechách tomu napomohol ohlas Chittusiho veľkej posmrtnej výstavy v Prahe (1892), sprostredkujúcej i Čordákovi tvorivú problematiku barbizonskej maľby. Jeho nová orientácia sa prejavila už okolo roku 1900, ale najvýraznejšie v krátkom období rokov 1909--1912, opustením tajomnej, symbolické významy zvestujúcej atmosféry lesných interiérov v prospech maliarsky bezprostrednejšieho, jasavého koloritu vzdušných pohornádskych krajín s nízkym horizontom pod vysokými oblohami (Leto -- Žatva, okolo 1905; Motív zo Slanca, okolo 1907; Žatva, okolo 1910; Lúka so skupinou stromov, okolo 1910). Z literatúry: Abelovský, J., Bajcurová, K.: Výtvarná moderna Slovenska. Bratislava 1997.
Zoznam diel autora: