06. Október 2009
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY DIEL M. Benku DOSIAHNUTÉ NA AUKCIÁCH SOGY:
51 450,00,- € Slovenská rodina. Okolo 1938. Olej na plátne. 70 x 100 cm. (45. zimná aukcia, 2. 12. 2003)
49 790,00,- € Žatva pod Bradlom. Okolo 1935. Olej na kartóne. 65 x 48 cm. (81. jesenná aukcia, 7.10. 2008)
48 3303,00,- € Nad rodným krajom. 1944. Olej na plátne. 79 x 93 cm (42. jesenná aukcia, 30. 9. 2003)
39 832,00,- € Z Liptova. Okolo 1932. Olej na plátne. 65 x 54 cm. (22. jesenná aukcia, 26. 9. 2000)
38 173,00,- € Očarený krásou. 1942. Olej na plátne. 113 x 100 cm. (31. jarná aukcia, 26. 3. 2002)
34 521,00,- € Nad rodným krajom. 1944. Olej na plátne. 78 x 93 cm. (12. jesenná aukcia, 15. 12. 1998)
Biografia: Martin Benka sa narodil 21. 9. 1888 v Kostolišti, zomrel 28. 6. 1971 v Malackách. 1903-6 učeň maliarstva a natierčstva v Hodoníne, 1906-9 maliarsky tovariš. Vo viedni, kde 1908-9 navštevoval súkromnú maliarsku školu E. Neumanna. 1909-13 študoval na súkromej krajinárskej škole A. Kalvodu v Prahe. 1910 prvýkrát vystavoval spolu s Kalvodom a spolužiakom J. Štemberom v Novej Kdyni. 1913 účasť na výstave v pražskom Rudolfíne a na jubilejnej výstave Združenia výtvarných umelcov moravských. 1913 cesta do Veličnej na Orave. 1910-44 s Kalvodovou školou viacero maliarskych ciest do okolia Křivoklátu a na Moravské Slovácko. 1914 získava v Prahe svoj prvý ateliér - žije a pracuje tu až do 1939. 1915 prvá samostatná výstava v Rohatci. 1915-18 žil a pracoval v Miloňoviciach na Šumave. 1920 cesta na Oravu, Spiš a Liptov, prvýkrát vystavuje na Slovensku so Spolkom slovenských umelcov v Martine a Bratislave. 1922 študijná cesta do Talianska a Juhoslávie. 1923 opäť cesta do Talianska. 1926 ako prvý Slovák sa zúčastňuje Bienále v Benátkach. 1927 cesta do Paríža, 1930 do Nemecka, Holandska, Belgicka, Francúzska, Maroka. 1934 účasť na Bienále v Benátkach. 1936 cesta do Leningradu a Moskvy. Vystavuje na Svetovej výstave v Paríži, vyznamenaný striebornou medailou za obraz Krajina z Terchovej. 1939 odchádza z Prahy a usadzuje sa v Martine. 1940-1941 ako mimoriadny profesor zorganizoval a viedol Oddelenie kreslenia a maľovania bratislavskej SVŠT, stal sa predsedom Spolku slovenských výtvarných umelcov. 1958 sa presťahoval do štátom vybudovaného ateliéru s obrazárňou v Martine. Ako protihodnutu daroval štátu 5.000 vlastných diel (1964), ktoré sa stali základom zbierkových fondov Múzea Martina Benku (1973). Venoval sa aj tvorbe pre architektúru a verejný priestor, grafike, ilustrácii, užitej grafike, hudobnej kompozícii a husliarstvu. 1958 mu vyšla knižná autobiografia "Za umením". Z literatúry: Cincík, J.: Martin Benka. Bratislava 1935; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1952; Váross, M.: Martin Benka. Výber z olejomalieb. Bratislava 1955; Petránsky, Ľ.:Martin Benka. Bratislava 1977; Zborník Martin Benka a slovenská kultúra. Bratislava 1978; Chmelová, E.: Martin Benka, Príbeh maliarovho života. Bratislava, 1980; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1981; Baranovič, Š. -Zaťková, Ľ.: Martin Benka - sprevodca po živote a diele. Martin 1988.
Poradové číslo: | 121 |
Vyvolávacia cena: | 16 300 € |
Konečná cena: | 22 000 € |
Rok: okolo 1927
Technika: olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 53 x 53 cm
Značené: vľavo dole "M. Benka"
Ďalšie vlastnosti: K dielo je priložené dobrozdanie dr. Anny Oláhovej, riaditeľky Múzea Martina Benku v Martine
Popis: “Krajina od Ružomberka” je vzácnym príkladom “monumentalizačnej” periódy tvorby Martina Benku (1921 – 27). Priamočiara expresivita maliarskeho podania východzej "Rieky Oravy" (1920) definitívne a bez pokračovania doznieva v niekoľkých obrazoch nasledujúceho roku (Drevorubači na Fatre, 1921; Jeseň na Spiši, 1921). Neskôr sa ozvala už len epizodicky (Huklievo, 1926), aj to len v súvise s výnimočnosťou, "neslovenskosťou" témy. Jadro Benkovej maľby rokov 1921--1927 (Na zákrute, 1921; Trh v Ružomberku, 1921; Na liptovských holiach, 1922; Do práce, 1922; Hrabačky z Liptovskej Revúcej, 1922; Jar horách, 1923; Za obilím, 1923; Jeseň, 1923; Zvážanie chudobných, 1923; Zo žatvy, 1923; Pri kolíske, 1924; Horský roľník, 1925; Trhačky ľanu, 1925; V žatve pri Ružomberku, 1925; Žatva -- Biely potok, 1925; Na holiach, 1926; Zvážanie sena, 1927; Hviezdoslavovo Bradlo, 1927; Cez rozvodnenú rieku, 1927; V doline, 1927) prezrádza celkom protikladné zámery. Benka dával teraz už celkom jasne najavo, že mu nejde o číro maliarske, modernistické pretvorenie "vonkajšieho modelu". Chcel viac a inak. Od obrazu k obrazu možno pozorovať postupné spresňovanie osobitej maliarskej výpovede, čoraz sa vzďaľujúcej od expresívnej nadsázky reality. Reliéfny spôsob vrstvenia obrazových plánov, prísna kompozícia v tvare pyramídy, čoraz dekoratívnejšia arabeska hnedých, fialových, tmavozelených a bielych prízvukujú nadčasovosť Benkových žánrových výjavov. Statickosť figurálnej stafáže, prednostný výber situácií odpočinku po vyčerpávajúcej práci, pietistické vyhýbanie sa akejkoľvek sujetovej konfliktnosti naznačuje, že maliarovi nejde o opis reálnych, všedných okamihov života ľudového človeka, ale o ich obrazové povýšenie do podoby symbolu. Obraz už len vzdialene poukazuje k realite, ale nie je ani výtvarnou skratkou, zovšeobecnením jej optickej podstaty.
Zoznam diel autora: