Značené: Značené vľavo hore "Z", vpravo hore "Košice 29. I. 1972"
Popis: “Žena s kvetom” je galerijným dokladom zrelej tvorby Ernesta Zmetáka. Zároveň poukazuje na Zmetákovu bezprostrednejšiu, v rámcoch jeho generácie celkom ojedinelú, orientáciu v problematike modernistickej tradície: "...osobne sú mu bližší Cézanne, Kanoldt alebo Derain, ako Picasso a španielski príslušníci Parížskej školy...“. (Igor Gazdík) Alebo inak: Zmeták našiel vlastné výtvarné krédo v úcte k vnútorným zákonom maliarskeho obrazu, ktorý však nikdy nie je samouúčelným predvádzaním maliarskych fines – odkazuje vždy k logike reality. Pravda, len sprostredkovane, asi ako následok k príčine. Ako sám kedysi napísal: „ ... ak aj niekedy v mojich obrazoch vznikla nálada, bola vo výslednici mojich záujmov iba druhoradou záležitosťou. Vždy som sledoval v prvom rade pevnú výstavbu... pričom sa moje úsilie sústredilo na problém čistého tvaru, ktorý som si kládol ako neodmysliteľnú súčasť svojho výtvarného snaženia." Treba však znovu zdôrazniť, že Zmetákovo poňatie konštruktívneho je v súvislostiach jeho generácie vcelku neporovnateľné. V čase keď sa jeho generační druhovia Vincent Hložník a Ladislav Guderna kontaktovali s vytríbeným a do seba uzavretým umením Matissa, Rouaulta, Picassa a ich priamych nasledovníkov, vyjasňoval si Zmeták problém principiálne rozdielny a aj konkrétme maliarske riešenia nachádzal v iných, širších súvislostiach súdobej moderny. Navyše, Ernest Zmeták bol z rodu tých maliarov, ktorí sa vyprofilujú akoby zrazu, na pôde jednej životodarnej konštanty, bez zložitej evolúcie a extrémnych názorových zlomov. Už krajiny a portréty z rokov štúdií prezrádzajú nezvyčajnú vyhranenosť. Zdá sa, že mladý Zmeták si vlastnú situovanosť v neprehľadnom svete moderny ujasnil veľmi skoro a dnes, z odstupu času sa dá povedať, že i natrvalo. Už niekedy okolo roku 1942 sa dá konštatovať definitívna podoba Zmetákovho nezameniteľného autorského štýlu: presne vyvážená kompozícia, akoby raz navždy daná prostou, rozvážnou skladbou pozitívnych a negatívnych, akoby fazetovaných plôch, ich rudimentárnou rytmizáciou, navršovaním alebo protipohybmi sumárnych tvarov.