Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 9 958,18,- € Pancierovaný portrét. 1965. Vosk, tempera, asambláž medeným plechom. 90 x 60 cm. (83. zimná aukcia, 2. 12. 2008)
7 000,- € Matka s dieťaťom. Okolo 1960 – 65. Olej, asambláž plechom na kartóne. 90 x 64 cm. (89. zimná aukcia. 1. 12. 2009)
5 000,- € Autoportrét. 1964. Tempera, asambláž plechom na tenkom papier. 90 x 60 cm. (84. jarná aukcia,10. 3. 2009)
5 000,- € Vtáčnik. 1964. Tempera, asambláž plechom na tenkom papier. 90 x 60 cm. (84. jarná aukcia,10. 3. 2009)

Biografia: Július Szabó sa narodil 8. 6. 1907 v Budapešti, zomrel 25. 5. 1972 v Prahe. Základy maliarstva získal u F. Gyurkovitsa v Lučenci. 1932-33 súkromné kurzy pozlacovania, návrhárstva plagátov a písmomaliarstva v Martine a Prahe. 1937-38 študoval v Paríži na Académie Julien. 1936-38 študijné cesty v Rakúsku, Švajčiarsku, Švédsku, Francúzsku. 1939-42 výtvarník v slobodnom povolaní v Lučenci, 1942-44 návrhár v továrni na výrobu hračiek v Šahách, 1947-48 v Nových Zámkoch. Člen Maďarskej vedeckej, literárnej a umeleckej spoločnosti. Po 1945 sa okrem maľby rovnocenne venoval aj grafike. Samostatne vystavoval v Bratislave (1937, 1949). Z literatúry: Kubičková, K.: Július Szabó. Bratislava 1972; Kubičková, K.: Július Szabó, zaslúžilý umelec (1907-1972). Výtvarný život, 17, 1972, č. 6, s. 20-26; Kubičková, K.: Július Szabó - Maľba 1930-1945. Zápas I. Kat. výst. Lučenec, Novohradská galéria 1982.Július (Gyula) Szabó bol maliarsky samouk, ktorému v jeho zložitom zápase o dosiahnutie štatútu slobodného umelca v začiatkoch občas pomáhali len lučeneckí maliari Gyurkovits a Gerö. Jeho východiská boli podobné o čosi skoršej tvorbe Weinera a Reichentála, maliarových kolegov a umeleckých tútorov z bratislavského Kunstvereinu a Masarykovej akadémie. Rok 1937 bol pre Szabóa prelomový. Po úspešnej výstave dostal štipendium a odcestoval do Paríža, videl výstavu van Gogha, dôverne spoznal dielo Cézanna, Gauguina, Rousseaua. Paríž nerozjasnil len maliarovu paletu. Dravý, optimistický vitalizmus, pritakávanie prostým krásam života ovládlo i duchovné vyznenie jeho maľby. Možno preto sú najvýraznejším dokladom vtedajších maliarových úsilí autoportréty (Autoportrét v kuchyni, 1936; Vlastná podobizeň s rozhalenkou, 1935; Autoportrét, 1936). Čerpá z monumentality lapidárneho tvaru a zjednocujúcej farebnosti, ktorá dodáva prostému figurálnemu žánru nadčasové značenie. To sa týka i Szabóových odkazov k vojnovej dobe -- citová bezprostrednosť osobného zážitku je konfrontovaná s prízračným zovšebecnením, nadreálnymi víziami na pomedzí sna a skutočnosti (Traja, 1937; Benátky chudobných, 1938; Popoludňajší odopočinok, 1942; Starý rybár a jeho žena, 1942; Pieta maliara, 1942; Matka zem, 1943; Podobizeň mladého básnika, 1944; Don Quijote, 1944).

SZABÓ JÚLIUS (GYULA) (1907 - 1972)