07. Jún 2011
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 962,62,- € Mostík. 1948. Olej na plátne. 40 x 60 cm. (5. jarná aukcia, 17. 3. 1998)
950,- € Ležiaci akt. 1938. Olej na dreve. 20 x 25 cm. (87. jesenná aukcia, 6. 10. 2009)
929,43,- € Plachetnica pri jazere. 1935. Olej na plátne. 48 x 38 cm. (80. letná aukcia, 10. 6. 2008)
Biografia: Štefan Bednár sa narodil 15. 5. 1909 na Myjave, zomrel 15. 1. 1976 v Bratislave. V 1924-27 študoval na Umeleckopriemyslovej škole v Prahe (prof. Brunner). 1925 cesta do Paríža, zároveň prispieval kresbami do pražských časopisov a novín. 1926 vstúpil do študentskej komunistickej organizácie KOSTFURA, 1927 do Komunistickej mládeže. 1934-36 žil v Paríži, 1937-38 v Prahe, od 1938 vedúci reklamnej kancelárie v Bratislave. Ako účastník Slovenského národného povstania väznený v rokoch 1944-45 v Ružomberku, Bratislave, Brne a neskôr v koncentračnom tábore v Mirošove. 1946 spoluzakladateľ a vedúca osobnosť Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta. Po 1947 predseda výtvarného družstva Tvar a šéfredaktor satirického týždenníka Roháč. 1949 aktívny účastník zjazdu kultúrnych pracovníkov - spolu s L. Čemickým sa podieľaľ na publikácii "Slovenské výtvarné umenie na ceste k socialistickému realizmu" (Bratislava 1950). Samostatne vystavoval v Prahe (1936), v Bratislave (1937, 1940, 1942, 1969, 1979), v Myjave (1942, 1974), Holíči (1969). Súborné výstavy mal v Bratislave (1956, 1981, Slovenská národná galéria). Z literatúry: Tilkovský, V.: Štefan Bedná Maliarska tvorba. Bratislava 1963; Peterajová, Ľ.: Štefan Bedná Bratislava 1976; Švec, A.: Štefan Bednár (1909-1976). Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1981.
Poradové číslo: | 205 |
Vyvolávacia cena: | 2 500 € |
Konečná cena: | 6 000 € |
Rok: okolo 1935-38
Technika: olej na látne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 33 x 40 cm
Značené: Značené vpravo dole "Š. Bednár"
Popis: Pre maliarsky vývin Štefana Bednára bol rozhodujúci parížsky pobyt (1934--1936) počas ktorého objavil pre svoje maliarstvo senzibilitu veľkomestského života -- cirkusové motívy, šport, dostihy, divadlo, balet. Tým predpovedal sujetovú orientáciu veľkej časti svojej generácie. Bednárov zdanlivo naivistický civilizmus mal však na rozdiel od vlastných generačných druhov určujúci intelektuálsky, špekulatívny rozmer. Za trivialitou všednosti nehľadal inotaj, ale akúsi prapôvodnú myšlienkovú prirodzenosť, nezámernosť poézie mesta i industrálnej krajiny (Kone -- Chlap a tri kone, 1935; Krajina s koľajnicami, 1936; Cesta -- Cesta v Pyrenejach, 1936; 14. júl v Paríži, 1935--1936; Autoportrét, 1937). Po návrate domov obohacuje už poznaný register civilných sujetov (Šermovníci, 1941; Tanečný pár II -- Baletná skica, 1942; Ležiaci ženský akt, 1937; Akrobati, 1943) o programovo slovenské námety (Sútok Oravy s Váhom, 1943; Oravská krajina, 1943--1947). V duchu vlastného maliarskeho názoru ešte viac zdôrazňuje ich "poéziu nechceného", číre rozprávačstvo, podobné ľudovému výtvarnému umeniu (Pastieri, 1937--1941; Štrbskí pastieri, 1941). Tento romantizujúci, sentimentálny dôraz prerastá len v v niektorých, solitérnych dielach i do generačne obvyklých metaforických narážok na situáciu národa vo vojnových časoch (Imaginárny portrét Janka Kráľa, 1941; Jánošík -- Jánošíkova výzva, 1943--1944).
Zoznam diel autora: