Biografia: André Derain patril -- spoločne s Matissom -- k hlavným predstaviteľom francúzskeho fauvizmu. Jeho hľadania súvislostí s klasickým realistickým maliarstvom po roku 1911 viedli k dobovému podceňovaniu jeho umenia. Až jeho posmrtná výstava znamanala plnohodnotnú rehabilitáciu jeho profilujúceho prínosu. Stal sa vzorom pre tých mladých maliarov, ktorí sa usilovali byť moderní a tradiční zároveň. Narodil sa 10. 6. 1880 v Chatou, zomrel 8.9. 1954 v Paríži. Začiatočné školenie dostal u Jacomina, priateľa Cézanna. 1898-1899 študoval na Académie Cariére, kde sa zoznámil s H. Matissom. Po 1900 mal spoločný ateliér s M. Vlaminckom. 1905 s Matossom v Collioure, 1907 s Picassom v Avignone, 1910 s tým istým v Cadaques. 1903-1904 sa intenzívne zaoberal africkým umením. Od 1905 jeden z protagonistov fauvizmu. 1907-1910 sa usiloval podľa Cézannovho vzoru a súbežne s Picassom a Braqueom o novú konštrukciu obrazu, pričom však nikdy celkom neopustil optickú realitu. Od 1911 sa začal opätovne približovať tradičnje maľbe - vplyv talianskych primitívov predznamenal jeho "gotické" obdobie (1911-1914). Po prvej svetovej vojne začal maľovať realistické portréty, podobizne a zátišia. 1921 odišiel do Talianska, kde ho príklad antiky utvrdil v nastúpenej ceste - v Ríme namaľoval množstvo krajín z Castel Gandolfo. Jeho návrat k tradičnej valérovej maľbe v hnedých a šedých tónov vyvolal kritiku zo strany výtvarnej avantgardy. 1946 vydal Skira jeho farebné drevoryty k Pantagruelovi. 1950 vytvoril množstvo sôch. V podstate však po roku 1945 žil v umeleckej i osobnej izolácii. Zahynul pri automobilovej nehode. Z literatúry: Fiala, V. (Praha 1962), Sutton, D. (Londýn 1960).

DERAIN ANDRE (1880 - 1954)