Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 12 000,- EUR Pavla. 1944. Olej na lepenke. 84 x 54 cm. (89. zimná aukcia. 1. 12. 2009) 8 298,48,- EUR Sediaci akt. 1970. Olej na plátne. 65 x 50 cm. (78. jarná aukcia, 11. 3. 2008) 5 808,94,- EUR Z košickej kalvárie. 1947. Olej na plátne. 73 x 74 cm. (74. jesenná aukcia, 2. 10. 2007) 5 642,97,- EUR Benátky. 1959. Olej na lepenky. 45 x 49 cm. (81. jesenná aukcia, 7. 10. 2008) 3 651,33,- EUR Zasnežená terasa. 1977. Olej na plátne. 74 x 84 cm. (80. letná aukcia, 10. 6. 2008) 3 485,36,- EUR Most v Subiacu. 1976. Olej na plátne. 64 x 79 cm. (68. zimná aukcia, 28. 11. 2006) 3 253,00,- EUR Nábrežie v Cefalú. 1997. Olej na plátne. 60 x 80 cm. (78. jarná aukcia, 11. 3. 2008)
Biografia: Ernest Zmeták sa narodil 12. 1. 1919 v Nových Zámkoch. Zomrel 13. 5. 2004 v Bratislave. 1938 pobyt v súkromnej škole K. Harmosa v Komárne, 1938-43 k študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Aba-Novák, Kontuly), 1943 krátko navštevoval Oddelenie kreslenia a maľovania bratislavskej SVŠT. 1945 sa stal členom Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta. 1946 pobyt v Paríži, 1947 študijná cesta do Talianska. 1949-52 pôsobil ako asistent Ľ. Fullu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. 1958 cena za grafiku na Bienále v Benátkach. 1980 sprístupnili stálu expozíciu umenia 16.-20. storočia v galérii umenia v Nových Zámkoch, zostavenú zo zbierok, ktoré E. Zmeták spoločne s manželkou D. Zmetákovou venovali galérii. Z literatúry: Güntherová-Mayerová, A.: Ernest Zmeták. Kresby a drevorezy. Bratislava 1949; Saučin, L.: Ernest Zmeták. Bratislava 1970; Gazdík, I.: Ernest Zmeták. Bratislava 1979; Gazdík, I.: Ernest Zmeták. Bratislava 1987; Abelovský, J., Bajcurová, K.: Výtvarná moderna Slovenska. Bratislava 1999.
Popis: “Almara” je galerijné dielo Ernesta Zmetáka. Jeho kvality ešte podposuje reprezentačný formát obrazu. Zmetákovo umenie je na prvý pohľad jedným z mála domácich príkladov prirodzeného, maliarsky svojbytného európanstva. Vnútorné hodnoty jeho obrazov ich vynímajú z provinciality diel ostatných tvorcov práve tým, že sú to „len“ obrazy. A v tom bude aj celý vtip „správneho“ pochopenia umelcovej metódy: Zmetákov “tradicionalizmus” je vlastne len prvoplánovaný, skrývajúci v sebe racionálnu, premyslenú – v behu umelcovho osobného vývinu čoraz sofistikovanejšiu a pre povrchného pozorovateľa ťažko postrehnuteľnú -- umeleckú štylizáciu. Podľa Igora Gazdíka: „... Zmetákove zachovávanie vernosti realite nepredstavuje... mechanický prepis na základe realistického spodobnenia skutočnosti. Transformácia reality je podriadená dôkladnej disciplíne, ktorá uprednostňuje strohú a vecnú faktografiu, vylučuje podrobnejšie rozvedenie detailu, alebo všetko to, čo je pre konečný cieľ rušivé a nepodstatné... Veľkorysá tvarová skratka a priestorová konštrukcia objemu má v sebe, popri všetkej racionálnosti skladby, kus hlbokej citovej korekcie ... a hlboké vnútorné zaujatie pre motív. Nikdy, alebo len zriedka, ale len v tých reláciách, aby v definitívnom riešení zvíťazil cit nad logikou a disciplínou. Ide o proces, ktorý by sa dal v konečnom dôsledku nazvať racionalizáciou citu…” .