Blogy | O sebareflexii obchodníkov s umením

V minulosti som na tomto mieste opakovane písal o potrebe sebareflexie obchodníkov s umením. Zdôrazňoval som, že sa pri tom predpokladá istá objektivita. Merateľnosť, teda podloženosť relevantnými faktami, číslami, štatistikami. Pretože: sústavné kritické „obzeranie sa späť“ je nielen nevyhnutnou podmienkou realistického odhadu vývoja trhu, ale aj profilácie firmy v jeho rámcoch. Napokon, takéto súvahy vedome, alebo len podvedome robíme vlastne denno – denne. Pri jednaní s majiteľmi diel, zvažovaní umeleckej kvality ich ponúk, či priechodnosti ich cenových predstáv, zostavovaní aukčných katalógov, tvorbe reklamných výstupov, korekciách dramaturgie aukcií a pod.

Problémom však je, že tieto seba-hodnotenia nie sú ani približne racionálne. Sú len pocitové. Operujú s dôvernou znalosťou predností i limitov firmy, okamžitých želaní a predstáv jej úzkej klientely. Širšie ekonomické i duchovné „okolie“ nášho počínania však zostáva „zemou nepopísanou“. Naše navonok artikulované tvrdenia o „stave trhu a jeho perspektívach“ sú preto prijateľné a overiteľné vždy len s istou licenciou. Sú totiž priam osudovo závislé od ich adresátov, respektíve situácie, v ktorej ich vyslovujeme.

 

Vždy iné fakty a čísla zdôrazníte (alebo zamlčíte) na pracovnej porade vedenia, skryto či otvorene reklamnom komentári na webovej stránke firmy, úvodnom texte pre vlastný edičný titul, rozhovore pre bulvárne, alebo seriózne médium, pri stretnutí s firemným VIP klientom, alebo opačne, priaznivcom Vašej obchodnej konkurencie. Skrátka,  v pomeroch, keď na jednej strane našej obchodnej rovnice je veľká neznáma, marketing našich služieb - v pravom zmysle tohto pojmu - nemá reálnu bázu.

 

Prečo takéto lamentácie? Nuž, pre neodolateľný pocit márnosti, vyplývajúcej z neuchopiteľnosti „vyššieho zmyslu“ toho čo robíme. Už viac ako pätnásť rokov som v branži a na principiálnu odpoveď na otázku o povahe nášho trhu s umením sa mi vidia vhodné stále rovnaké adjektíva. Nie je  ešte štandardný, nachádza sa akoby v pubertálnom stave, je neprognózovateľný, nemá vyhranenejšiu druhovú, či regionálnu diferenciáciu, je bez viditeľných prepojení na (aspoň blízke) aukčné zahraničie, takmer postráda spoločenský, či kultúrny ohlas a tak ďalej a tak podobne.

 

To všetko sú negatívne vymedzenia. Iba jediná  „pozitívna“  charakteristika  sa zdá priliehavá:  náš trh je – až patologicky - do seba uzavretý. Beznádejne rozdrobený do navonok (i vzájomne) nekomunikujúcich segmentov, žiarlivo si strážiacich nielen vlastné firemné tajomstvá, vlastné „know how“, ale aj verejne dosiahnuté výsledky.

 

Isteže: výsledky zahŕňajú nielen úspechy, ale i neúspechy.  Otvorená diskusia o nich, ich odborné zhodnocovanie by okrem - akiste nepríjemných - pripomienok obchodných zlyhaní, prinieslo niečo, čo nám predbežne najviac chýba. Totiž, spoločenskú vážnosť, ktorá nie je založená len na „bulvárnych“ číslach obratov vytrhnutých z ich odborného kontextu, či epizodických rekordných dražbách (nota bene výnimočných len v úzkych hraniciach národného trhu), ale na čomsi viac. Na všeobecnejšom rozpoznaní nezastupiteľnej úlohy, ktorú má (alebo by mohol mať) trh s umením v kultúrnej prevádzke.

 

Inak povedané: je podstatné, aby spomínaný „vyšší zmysel" toho, čo robíme sme pochopili nielen my obchodníci a naši klienti, ale aj takí ľudia, ktorí trebárs chodia na naše výstavy, ktorí si kupujú a čítajú naše katalógy, prezerajú si naše webové stránky, ale na samotných aukciách sa zatiaľ, z rozličných (nielen finančných) dôvodov nezúčastňujú. Aby ho pochopili kolegovia kunsthistorici, ale aj výtvarníci, umelci, intelektuáli všetkého druhu. Ktorí nás síce bedlivo sledujú, ale žiaľ len pod kategóriou „kšeftárov“, ktorí s kultúrou síce „zaobchádzajú“, ale vlastne do nej nepatria. A preto nestoja za vážnu diskusiu a záujem.

 

Iba na okraj: koľkokrát sa na slovenských aukciách dražili veci vyslovene galerijného významu? Nebolo ich naozaj málo. A koľko z nich sa dostalo do štátnych zbierok? Skúste hádať. Prezradím - v uplynulom roku ani jedna. Čo je oproti minulosti naozaj „rekord“.

 

Dosť na tom, ak by sa podarilo redefinovať naše aukcie zo sféry umeleckej ekonomiky ako svojprávnu súčasť jadra kultúry, tak by sa nám to viac-násobne vrátilo. Lebo spoločenská vážnosť trhu s umením musí byť prirodzená. Len vtedy produkuje akosi automaticky - bez potreby kvázi marketingových čarovaní a reklamného vymývania mozgov - aj jeho  ziskovosť. Ktorá je (aspoň podľa niektorých z nás) alfou a omegou všetkého nášho počínania.

 

Zatiaľ ale jestvuje na Slovensku čosi, čo by sa dalo horníčkovsky nazvať „dobre utajenou aukčnou scénou“. Pracujú tu už dlhé roky najmenej štyri aukčné siene. Vieme, aký bol ich minuloročný celkový obrat? A aký bol - povedzme - v porovnaní s rokom predošlým? Ako sa vyvíjal od roku 1997, kedy verejný trh s umením vlastne vznikol? A ďalej: aký bol pomer objemu vyvolávacích a konečných cien? Aké percento diel ostalo nepredaných a v akých umelecko-historických a cenových segmentoch? A opačne: kde, pri ktorých výtvarných smerovaniach a autoroch,  sa dosiahli najvyššie nárasty z vyvolávacích cien? Či všeobecne: ako sa za tie roky menilo bodovania cenového indexu (teda predajnej úspešnosti)?

 

Žiaľ, nič z tohto všetkého nevieme. A keby sme aj veľmi chceli vedieť, nedopátrame sa. Pravdu povediac nechápem: dane, DPH a poplatky LITE odvádzame poctivo azda všetci. Tak prečo tajiť primárne čísla? Aby sme sa (sami pred sebou, či pred našimi klientami) zdali úspešnejší, než v skutočnosti sme? A preto zverejňujeme len tie čísla, ktoré tejto podivuhodnej marketingovej dojmológii zodpovedajú? To nám naozaj stačia občasné a náhodné,  naviac dementné titulky v bulvárnych plátkoch? Ako náhražka za - možno aj kritickú - reflexiu „nás“ v kultivovaných médiách a zo zreteľa kultivovaných „ľudí kultúry“? Ktorí, či sa nám to už páči, alebo nie, sú konečným  arbitrom našej spoločenskej potrebnosti?

 

Paradoxom je, že „jádro pudla“ problému vôbec nespočíva v celostnom odkrytí našej aukčnej matematiky. Veď to poznáte: štatistika je často správny súčet nesprávnych čísel. Ide o jej interpretáciu. Presnejšie: o jej správnu metodiku. Porovnávať trebárs objem vyvolávacích cien s percentuálnou úspešnosťou aukcie je bohapusté štatistické „klamanie telom“. Aj keď navonok vyzerá veľmi dobre.

 

Chcete pozitívny príklad? Nedávno vyšla česká ročenka portálu ART+ (trh s uměním v roce 2012). Naozaj „výživné čítanie“ na vyše 140 stranách. A nielen pre obchodníka s umením. Sú tam samozrejme precízne spracované tabuľky, grafy a fotodokumentácia. A píše sa tam zasvätene aj o slovenských aukciách. V kapitole pod názvom „Mednyánszky a spol.“. To nás v SOGE naozaj teší, pretože na túto našu večernú aukciu sme mimoriadne hrdí. Ale tiež  – SOGA by pri svojom doteraz najvyššom ročnom obrate (viac ako 4 milióny EUR, bez aukčnej provízie) obsadila v rebríčku českých aukčných siení „čestné“ štrnáste miesto. To len aby sme si zasa uvedomili „kde je sever“ v širšom aukčnom zemepise, než je ten náš, slovenský.

 

Ale nie o tomto som chcel. Spomínaná ročenka totiž obsahuje aj (či predovšetkým) neobyčajne inšpiratívne rozbory obchodných trendov v jednotlivých segmentoch českého trhu (starí majstri, klasická moderna, 19. storočie, krajinári, Emil Filla, František Kupka, surrealizmus, Skupina 42, súčasné umenie, starožitnosti, aziatiká ...).

 

Zaujalo ma najmä jedno zistenie - vysoký počet autorských rekordov v strednom cenovom pásme (od stotisíc do milióna českých korún),  pri doteraz prehliadaných autoroch ako sú mařákovci, Hynais, Radimský, Justitz, Kars, Lada, Medek... . Pre Čechov je to ďalší dôkaz kultivácie trhu. Podľa riaditeľky Dorothea, Márie Gálovej... ne každý má miliony, ale i v dalších vrstvách jsou lidé, kteří chtějí sbírat umění, a chovají se podobně jako v tom nejvyšším cenovém segmentu. Jdou po kvalitě a za dobrou věc neváhají platit ...“.

 

Okrem toho, že jestvuje aj na Slovensku iks podobne obchodne nedocenených autorov a nateraz „neoslovená“ množina ich latentných kupcov,  má však uvádzaný český príklad ešte jeden skrytý zmysel. Je dôkazom o občasnom predstihu „nízkeho“ obchodu pred „vysokou“ vedou, teda akademickou umeleckou históriou, či galerijnou, mienkotvornou výtvarnou kritikou. Nie je práve toto schodná cesta k vyššie avizovanému cieľu ich zblíženia?

 

V každom prípade – jednou z vecí, ktorá prekáža štandardizácii nášho trhu, je neexistencia od obchodníkov nezávislej, odbornej platformy, ktorá by ho priebežne analyzovala a hodnotila. Povestné „čakanie na Godota“ sa pre nás zmenilo na čakanie na slovenského Jana Skřivánka. Trpne čakať však nestačí. Musíme si ho aj zaslúžiť.

 

 

(text bol publikovaný v katalógu 109. jarnej aukcie firmy SOGA, 19. 3. 2013)

Diskusia

Michal Bycko, PhD. 22.04.2013 12:23

TO: Ing.Arch., Mgr.Art Igor ONDRUS ... tak trochu som zasiel do pravdy ineho komentara, alebo skor do pravdy autora komentara ...preto ti "pastieri" ..: -------------------------------------------------------------------------------------- Pozorovatel 20.04.2013 23:30 Na vychode Slovenska posobi aukcna sien ktora ohuruje poctom i kvalitou predanych diel.Ked sa pozriete pod pokrievku tychto drazieb je tu navarena iba nesolena polievka.Podava sa tu Picaso i Warhol zabaleny v Hamelovi ci pasuce sa jelene s rusnom na kolajniciach .BEZDUCHY A NEKONCEPCNY BAZAR.Ranny slovensky kapitalizmus tu ponuka svoje neopakovatelne podoby.Podme sa aspon trosku zahrat na bohatych a umenia znalych investorov.Aspon zahrat ked nimi nie sme.Ved to nie je trestny cin.Je to len vyuzitie vkusu a nevedomosti ludi ktori sa chcu aspon trosku lisit.A najviac smutne je to ze na cele tohto absurdneho kolotoca stoji jednoduchy muz s priemernym intelektom kory to vie vsetko sarmantne prikryt svojim eodolatelnym usmevom.Viem poviete si vsetko potrebuje cas.Ved peniaze nerastu na stromoch.My narod pastierov oviec ,keby tak kralov,sa doma vecer prezehna a pomodli za svojho obdivovaneho pana.

Michal Bycko, PhD. 22.04.2013 12:15

To: M.A. Igor Ondrus ..: The rebels are therefore so that we skip a hell and live as people! What´s pitty I'm not a rebel ! ... :-)

Michal Bycko, PhD. 22.04.2013 12:02

Pan architekt, suhlasim ...ono je to tu fakt nie az tak zle, ale zeby nemohlo byt horsie ...hm?...neviem! Sovinizmus je predsa o niecom inom...nik sa tu nad nikym " nekompenzuje" ...slovo som pouzil z predchadzajucich komentarou ineho pana ..mate to v pripsevkoch dole... Verte ... aj ja by som bol rad , keby sme boli aspon tam, kde Cesi ( viete co, kde Aminici ani sa mi nechce...byt..:-)--) ... Hej, mozno raz budeme, ale musime chciet. No musime si priznat, ze historicke udalosti a fakty sa akoby dostali do nasich genov a stale si myslime, ze sme bud "pupok sveta"...alebo nikto...Ja si myslim , ze mame vybornych umelcov , zly trh s umenim, zlu strategiu planovania v muzeach a galeriach- dramaturgia, manazment, absentuju odborne media, kritika ( vsak co citam, kde citam ...okom citam ...citam o iba vybornom umelcovi ...!!!.) ..a hlavne patologicky stav byrokracie... Inak ... ten zaver Vasho prispevku sa mi paci ...Len neviem , co by na to povedal majster Vano ? ...:-)

1/3 Ing. arch Mgr. art Igor Ondruš, NeZáJeM. 22.04.2013 11:04

Ad.: Michal Bycko. ,,Rebel, rebel and yell cause our people still dwell in hell ...''. V tejto krajine ,,pastierov'' (ohradzujem sa proti takémuto šovinistickému termínu označenia Slovenska) určujú úroveň umenia a tým pádom aj úroveň trhu s umením SNÁĎ vzdelaní ľudia, odborníci na umenie, ľudia od vedy o umení. Takže ak sú nejaké problémy v tejto oblasti,tak sú to predovšetkým problémy SNÁĎ vzdelaných odborníkov na umenie. To, že tu nie je ,,Amerika'', alebo aspoň ,,Česko'' je len otázka času a vývoja, lebo len asi pred sto rokmi sme mohli prestať byť LEN pastiermi a roľníkmi a paholkami a sluhami niekomu. Takže kľud - nie je to také zlé u nás, a horšie to už nebude. Je stále ešte dojazd hospodárskej krízy, súčasnému umeniu to u nás ešte tak ,,nejde'' (ako pred rokom 2009), slovenská moderna a ,,staré'' umenie a Warhol je stále dobrá investícia. A slniečko svieti, trávička rastie, kvetinky kvitnú, mušky a chrobáčiky vyliezajú zo škárok a dierok. Aj dievčatá, ženy toho viac ukazujú. A keby muži toľko ukazovali, tak vyzerajú ako idioti.

Michal Bycko, PhD. 21.04.2013 23:12

VSETKYM!...DNES VECER MI BOL PREPOSLANY E-MAIL OD Dr.KRAJNAKA, PhD. V KTOROM AKYSI DOBROCINEC STIAHOL Z BLOGU PRISPEVOK POD MENOM "POZOROVSTEĽ" A " PRILEPIL HO POD MOJ. POCHOPITELNE DOKONAJUC SVOJ VIZUAL SVINE TO POSLAL Dr.Krajnakovi, PhD., AKO MOJ PRISPEVOK. VEREJNE SA DISTANCUJEM OD TAKYCH PRAKTIK A SVOJ NAZOR NA PRISPEVOK " POZOROVATEĽ" UZ SOM NA BLOGU UVIEDOL A STOJIM SI ZA NIM!...

Peter 21.04.2013 21:10

Sledujem nazory a tomto blogu a takmer s kazdym v niecom suhlasim. Michal Bycko, chapem Tvoju zatrpknutost, pretoze viem kto si, co si dokazal a vazim si to. Michal, dostal si kopancov v zivote vela , ale dokazal si ist svojou cestou ako umelec, historik umenia, pedagog i publicista. No uz pochop, ze tento system a stat si nezasluzi a ani nema zajum o pravdivy nazor, kritiku atd. Zbytocne bojujes s veternym mlynom! Sme v case slepoty a ludia ako Ty su pre moc neprijatelni. Poznam Tvoju naturu, viem, ze strach Ti je cudzi, ale ver, ze to robis zbytocne. Silni o to zaujem nemaju a slabi o to nestoja! Aj v umeni. Drz sa !

Michal Bycko, PhD. 21.04.2013 09:53

Sorry!...opravujem...ma byt DEMAGOGIA...pisem z mob.telefonu...klavesnica si ziada lupu:-)...

Michal Bycko, PhD. 21.04.2013 09:46

To : Pozorovatel.... myslim si, ze vizual " jelenov s lokomotivou" je na celom trhu s umenim na Slovensku. Pred par dnami som mal dialog s chlapikom, ktoreho IQ " by predurcovalo" na tercialneho pracovnika technickych sluzieb, ale on s hrubym zlatym " obojkom" a " farom" spickovej znacky predava obrazy....Sebavedome...! Moze za to ? ....Nie !...Pretoze v krajine " pastierov..." je vsetko mozne. Tento fragment vizualu nasej spolocensko ekonomickej formacie je iba odrazom systemu...kde otvorene dvere ma arogancia, podvod, podpriemernost, demagovia...., kde moralka, skutocne vzdelanie(!!!) odbornost a svedomie su zbytocnym prepychom. ... Veru!

Pozorovatel 20.04.2013 23:30

Na vychode Slovenska posobi aukcna sien ktora ohuruje poctom i kvalitou predanych diel.Ked sa pozriete pod pokrievku tychto drazieb je tu navarena iba nesolena polievka.Podava sa tu Picaso i Warhol zabaleny v Hamelovi ci pasuce sa jelene s rusnom na kolajniciach .BEZDUCHY A NEKONCEPCNY BAZAR.Ranny slovensky kapitalizmus tu ponuka svoje neopakovatelne podoby.Podme sa aspon trosku zahrat na bohatych a umenia znalych investorov.Aspon zahrat ked nimi nie sme.Ved to nie je trestny cin.Je to len vyuzitie vkusu a nevedomosti ludi ktori sa chcu aspon trosku lisit.A najviac smutne je to ze na cele tohto absurdneho kolotoca stoji jednoduchy muz s priemernym intelektom kory to vie vsetko sarmantne prikryt svojim eodolatelnym usmevom.Viem poviete si vsetko potrebuje cas.Ved peniaze nerastu na stromoch.My narod pastierov oviec ,keby tak kralov,sa doma vecer prezehna a pomodli za svojho obdivovaneho pana.

Ladislav 17.04.2013 17:55

Dovolím si poopravit údaj o čtrnáctém místě aukční síně Soga v případě zařazení mezi české aukční galerie. S obratem 4 milióny eur, tedy 100 mil. českých korun by byla - alespoň podle údajů o cenách dosažených v aukcích v roce 2012-na postatně lepším, a to třetím místě, za pražskými galeriemi Kodl a Art Consulting, s obraty 129 resp. 123 mil. korun.Tyto galerie- podobně jako pobočka Dorothea v Praze (s obratem 73 mil. korun) samozřejmě mají finančně značný prodej mimo aukce, ale to má jistě i Soga. S pozdravem Ladislav, Praha

Aukcie

156. Zimná aukciaNa aukcii bolo vydražených 51 diel (50%) v celkovej hodnote 493 350 €. Nevydražené diela je možné zakúpiť v našich výstavných priestoroch.

Newsletter

Ak chcete byť pravidelne informovaný, a dostávať aktuálne informácie o činnosti spoločnosti SOGA, prihláste sa do nášho mailing listu.