Blogy | O SNG a „hlase ľudu“

Vraví sa – kto nie je na Facebooku ten neexistuje. Patrím k tým nejestvujúcim. Výtvarníci a kritici Tomáš Džadoň, Palo Fabuš, Marián Grolmus, Jana Kapelová, Michal Moravčík Lucia Sceranková, Pavla Sceranková, Dušan Zahoranský sú na tom celkom inak. Ich existencia v “sociálnej sieti” je v poslednom čase viac ako zrejmá. Už menej zrejmé (aspoň pre mňa) sú ich profesionálne výkony. Dosť na tom však: kto by dnes nediskutoval o ich výzve zverejnenej práve na Facebooku? Pod nie celkom zrozumiteľným názvom “Dvadsať rokov po nežnej neuplynulo” ? Len pre tých, čo to ešte nečítali – vyššie spomínaní mladí si riadne a s chuťou “kopli do SNG”. Naša galerijná alma mater im pripadá provinčná, bez medzinárodných kontaktov a projektov, je pre nich hniezdom normalizačných štruktúr, nereflektujúcich spoločenské dianie po revolúcii, netransparentne míňajúcich peniaze daňových poplatníkov na aktivity “priepastne zaostávajúcimi za výstupmi súkromných inštitúcií...“ etc. etc. Chcú so svojimi požiadavkami vstúpiť do pripravovaného konkurzu na miesto riaditeľa SNG, vyzývajú k priam celonárodnej diskusii, zvolávajú „konferencie“, či skôr predvolávajú „na koberec“ minulú i poverenú riaditeľku, predstaviteľov ministerstva kultúry. Poviete si: prečo nie ? Hlas ľudu je ako vieme hlasom božím a toto je príkladom „demokracie“ v jej modernej, virtuálnej podobe. Keby pravda nebolo to povestné „keby“.

V každom prípade: k výzve sa medzičasom pripojilo desiatky viac či (skôr) menej známych osobností. A pomaly z nej stáva problém, ku ktorému sa každý, komu nie je SNG ľahostajná, mal jasne a jednoznačne vyjadriť. Zatiaľ totiž v celej veci prevláda v pravde „revolučná“ eufória. Každý kto sa čo len náhodou prikmotrí k facebooku, strieľa „iba tak od boku“ svoje, pokiaľ možno čo najšialenejšie návrhy. A dotknutá strana sa ocitla celkom v defenzíve. Chcel by som, v rámci vlastných možností, aspoň trochu vyrovnať „pomer síl“. Dávam preto na tomto mieste priestor Dr. Kataríne Bajcurovej, bývalej desaťročnej riaditeľke SNG. Teda, podstatným častiam jej otvorenému listu, adresovaného jednému zo signatárov výzvy, výtvarníkovi Michalovi Moravčíkovi (plné znenie listu nájdete na facebookovej stránke SNG):

„... keďže ste jediný zo signatárov , ktorého osobne poznám, rozhodla som sa svoj názor na tento „text“ sformulovať Vám osobne, aj preto, že Vás pokladám za slušného a triezveho človeka, s ktorým som ako kurátorka a historička umenia viackrát a bez problémov spolupracovala.
„ ... a propos „Nežná“ a k meritu veci:

1/ nie je celkom jasné, čo myslíte tým, keď SNG vyčítate, že nereflektuje „tému transformácie“, výročia „nežnej“ revolúcie v svojej činnosti. Mám to chápať tak, že požadujete, aby sme reflektovali odraz udalostí roku 1989 v umení typom výstav „Život a práca ľudu v kapitalistickom Československu / na Slovensku“ alebo dobre známymi výstavnými titulmi k nekonečným výročiam (SNP, Oslobodenia, Víťazného Februára, Nežnej Revolúcie...)? Musím vás ubezpečiť, že SNG takéto agitačné výstavy už 20 rokov nerobila a – verím – ani v budúcnosti robiť nebude.

2/ Ak mám chápať slová výzvy tak, že za 20 rokov sa v SNG nič nezmenilo, tak toto konštatovanie pokladám za bezhranične naivné: od roku 2008 je na svete publikácia SNG 60 rokov otvorené, kde je enumeratívny zoznam výstavnej a publikačnej činnosti SNG nielen za posledných 20 rokov – porovnať si fakty nebude až také ťažké, stačí prečítať. A iba krátka poznámka, čo sa týka odborných pracovníkov, v porovnaní s rokom 1989 je tu 99% nových ľudí z „mladších“ vekových kategórií, pričom by sme sa mohli zhodnúť minimálne na tom, že „mladý“ nie je synonymom pre „kompetentný“.

Požadovať publikovanie akéhosi návrhu auditu pokladám za učebnicový príklad „objavenia Ameriky“ a zároveň elementárnej neznalosti situácie. Všetky body vami navrhovaného „auditu“ boli v SNG viackrát riešené (inak, hneď po mojom nástupe v roku 1999), publikované v mojej koncepcii a vízii rozvoja inštitúcie, SNG prešla naposledy oficiálnym komplexným auditom pred rokom. Rada by som vás upozornila aj na to, že všade na svete rezultujú organizačné princípy fungovania inštitúcií z koncepčných programov a vízií toho-ktorého vedenia, a nie z laických verejných diskusií.

A napokon, záujem výtvarníkov o ďalší osud SNG ako sui generis umenovednej inšitúcie je skutočne dojemný. Znovu sa tu miešajú dojmy s pojmami: opakujem, SNG nie je Kunsthalle a nie je tu na to, aby bola servisnou organizáciou pre výtvarníkov. Zbierala, zbiera a bude zbierať súčasné umenie podľa čo najvyšších odborných kritérií; rovnako vystavovala, vystavuje a bude vystavovať súčasné umenie profesionálnym spôsobom, na základe spolupráce so skutočnými odborníkmi zo Slovenska i zo zahraničia.

SNG ako odborná inštitúcia rieši celý rad veľmi špecifických činností, o ktorých evidentne nemáte ani potuchy. Mal by ich však ovládať budúci riaditeľ tejto inštitúcie: mal by – a v tomto sa s Vami stotožňujem – vzísť naozaj spomedzi odborníkov, ktorí „čo-to“ vedia o galerijnej a múzejnej činnosti, mal by mať potrebné profesionálne zručnosti no predovšetkým – a tu nie som si istá, či sa zhodneme – mal by byť nezávislou, samostatne mysliacou a rozhodujúcou osobnosťou, ktorá nebude manipulovaná žiadnou politickou stranou, ale ani žiadnou nátlakovou skupinou alebo iniciatívou...“.

.............

Čo k tomu všetkému dodať ? Z mojej strany azda len to, že pokojne by som sa mohol pod list podpísať aj ja. Inak – komplex z „provinčnosti“ SNG sa u nás vynáral a vynárať bude, a to zrejme neustále. Iba ak by sme ho nechápali ako „vec ktorú treba zmeniť“, ale ako nevyhnutnosť s ktorou sa treba zmieriť, ba dokonca potencionálnu výhodu SNG. Ja som – oproti signatárom – jednoznačne za to druhé riešenie (k detailom mojej predstavy pozri môj starší blog „O vidieckosti SNG“).

Je tu však aj ešte jeden širší, tentoraz vskutku kardinálny problém. Majú sa v dnešnej postdemokracii takéto, vo svojej podstate úzko odborné problémy, riešiť „plebiscitom“ širokého kruhu aktivistických laikov, teda vlastne ustupovaním pred „hlasom ulice“ ? Alebo zhodou malého kruhu špecialistov ? Priznávam bez mučenia – dávam prednosť (nech ma signatári aj zožerú) ne-demokratickému postupu. Jedine ten totiž - aspoň latentne – zaručuje zmysluplné (a hlavne kontrolovateľné), lebo ráciom a nie afektom podmienené výsledky.

Diskusia

Palo Fabuš05.03.2010 10:48

Hm, no je zaujímavé, že venujete toľko energie a času, aby ste nám dokázal, že nemá zmysel na nás mrhať toľko energie a času :) a že nám na internete vyčítate, že komunikujeme na internete :)

Ján Abelovský05.03.2010 09:23

Ad: p. Fabuš. Nie ste teda prospechári. Ani nátlaková či záujmová skupina. Čakám, kedy my niekto z Vás napíše, že vlastne ani nejestvujete. Vám skrátka ide len o rozvoj „kritického myslenia“ o boj za právo „ozvať sa“. „Net“ je k tomu akiste najvhodnejší – ako sa vraví: poskytuje maximum slobody pri minime zodpovednosti. Vstúpil som do Vašich diskusií tri či štyrikrát a predložil som iks celkom konkrétnych námietok voči Vašej výzve. Ani na jednu z nich ste neodpovedali. Teda, ak nemám pokladať za odpoveď všeobecné a zmätočné floskuly o „transparentnosti“, „potrebe dialógu“ „demokracii“ a najmä tom, že „ste mladí“ a myslíte to „úprimne“. Môj pocit z toho všetkého: neviete o čo Vám ide, ale ste odhodlaní urobiť všetko preto, aby ste to dosiahli. Skrátka, ide Vám o čo najhlasnejší a najviditeľnejší „kravál“. Nehnevajte sa, ale nenachádzam jediný dôvod preto, aby som sa na ňom zúčastňoval.

Palo Fabuš04.03.2010 17:56

p. Abelovský, je zbytočné diskutovať na internete, ak sa môžeme stretnúť osobne a verejne na konferencii, do ktorej sme vložili toľko úsilia a času neverím, že Vám nejde o to, aby SNG fungovala zdravým a dôstojným zpôsobom, a ak prikladáte svojmu názoru váhu, príďte si ho na konferenciu obhájiť; znižovanie významu otvorenej diskusie a vysvetlovanie takto ojedinelej iniciatívy optikou prospechárstva je pod Vašu úroveň nechápte nás ako záujmovú skupinu, iba ak v prípade záujmu, ktorý sa týka všetkých Vaša účasť má význam aj v prípade Vašeho silného nesúhlasu, pretože ako sme opakovane naznačovali, v druhom rade nám ide aj o rozvoj kritickej občianskej tradície, posilovať všeobecné presvedčenie, že je možné a legitímne "ozvať sa"

Tomáš Džadoň 04.03.2010 16:37

moja, alebo naša strana je pravdepodobne naklonena, lebo tí na druhej strane z nej ľahkovažne vyskakujú. takže asi budeme musiet loď stabilizovať tým, že prejdeme do stredu... p. Ábelovský, všetci máme právo voľby, my sme sa rozhodli diskutovať. Zbytočné to nebude, to viem už teraz. Podravujem

gabriel herczeg 04.03.2010 12:40

Ako vidim mily Janko, osvietenost stoji aj vela casu... Co sa tyka ,,iniciativy".Ked sa rube les lietaju triesky. Jena z takych usmevnych triesok v mojom oku, je vhodne vybraty datum zakladatelmi iniciativy na verejne stretnutie a to 8.mar. MDŽ. Hura ! Verim vsak ,ze zensky princip vnesie do tejto diskusie zmier a slusnost,aspon do takej miery,ze sa nebudu vytrhavat slova z kontextu,vsak pan Dzadon,co sa tyka tej,, potapajucej sa kultuenej lodi",si treba uvedomit ,ze momentalne je najviac naklonena prave na tej srane,kde stojite Vy.

Ján Abelovský04.03.2010 12:03

Ad: p. Džadoň. Stále nechápete, alebo nechcete pochopiť. Na nesprávne položené otázky jestvujú len nesprávne odpovede. Protiklad domáca – svetová SNG je klasickou ukážkou zle formulovanej premisy. Niežeby sa na túto tému nedalo donekonečna „viesť dialóg“. Konštruktívny by však určite nebol. Som (našťastie) len súkromná osoba, takže mám možnosť voľby. Pokiaľ mám teda zabíjať čas, tak radšej nejakým zábavnejším spôsobom... .

Tomáš Džadoň 04.03.2010 00:46

Vážený p. Abelovský, ešte raz Vás chcem čo najsrdečnejsie pozvať na konferenciu. Veríme, že odborníci ako vy pochopia že bez diskusie sa inak sa z tohto začarovaného kruhu provinčnosti nikdy nedostaneme. Opakujem otrepané, ale ja aj Vy predsa sme na na "tej istej potápajúcej sa lodi kultúry" ako povedala poverená riaditeľka Alexandra Kusá. Ja sa nehodlám s provinčnosťou zmieriť. srdečne Tomáš Džadoň

Ján Abelovský03.03.2010 22:13

Vážení páni Moravčík a Džadoň, je to už trochu unavujúce. Vami iniciovaný „otvorený“ dialóg, čoraz viacej pripomína povedľa plynúce monológy ľudí, ktorí si nechcú, alebo možno ani nemôžu rozumieť. Takže, posledný pokus (z mojej strany): 1) Stále zdôrazňujete, že ste „mladí“ a máte preto právo na iný názor, akokoľvek už „žurnalisticky a laicky“ podaný. Omyl. Vstúpili ste veľmi razantne a nekompromisne do vážnej témy. V našej výtvarnej branži jednej z najvážnejších. To že ste mladí, Vás síce vysvetľuje, ale neospravedlňuje. Neospravedlňuje predovšetkým fatálny nedostatok informovanosti o probléme, do ktorého riešenia sa snažíte vtiahnuť širšiu „kultúrnu“ verejnosť. A to práve na základe dezinformácií, ktoré (dúfam, že nie vedome) o ňom rozširujete. 2) Nemyslím si preto, že príčinou vzájomného neporozumenia Vás a „galerijníkov“ je nejaký generačný rozpor (dnešná „provinčná“ SNG je na rozhodujúcich postoch v podstate rovnako mladá ako Vy). Skôr je na príčine nedostatočnosť vízie, ktorú – paradoxne – nachádzam práve vo Vašej „vizionárskej“ iniciatíve. Chcete SNG svetovú, chcete v Bratislave chodiť na obdobné výstavy, na aké chodíte vo Viedni, Paríži neviem, kde ešte , ale nezaznamenal som, žeby ste mali aspoň akú takú reálnu predstavu o tom, ako to konkrétnych slovenských podmienkach uskutočniť „teraz a tu“. 3) Jediné praktické návrhy, ktorý som z Vašej iniciatívy vyčítal, sú medzinárodný konkurz na riaditeľa a verejná prezentácia kandidátov. Zverejnenie programových téz kandidátov by azda technicky nebol veľký problém. Aký by to však malo zmysel? Leda že by „verejnosť“ (teda Vy ?) priamo a relevantným spôsobom posudzovala ich kvalitu. A to si už technicky predstaviť neviem. Niečo na spôsob plebiscitu, esemeskového hlasovania „ala superstar“, alebo nebodaj akéhosi inkvizičného autodafé niekde na námestí? Medzinárodný konkurz je tiež krásna myšlienka. Dodal by celej záležitosti „neprovinčný“ šmrnc. Zažil som však v živote takýchto internacionálnych sedení dosť na to, aby som pochopil, že v konečných dôsledkoch to aj tak musíme rozhodnúť my, domáci. Zahraniční „porotcovia“ sú totiž už z povahy veci buď na okrasu, alebo sú natoľko slušní, že sa priklonia k názoru tých, ktorých sa vec bytostne týka. Teda nás, Slovákov. 4) SNG nereflektuje posledných dvadsať rokov transformácie. Nehnevajte sa, ale v tomto si seriete na vlastnú hlavu. Pretože nie SNG, ale Vy, Vaše umenie (podobne ako napríklad aj náš film, literatúra, či divadlo) doteraz akosi nedokáže (niekedy sa zdá, že ani veľmi nechce) reflektovať život, ktorý žijeme po osemdesiatom deviatom. A ak aj, tak zďaleka nie s takou umeleckou presvedčivosťou a originalitou, aby si to zaslúžilo prezentáciu na „najvyššej úrovni“. Teda na takej, akú ukázali retrospektívy nášho umenia od 60. až do 90. rokov práve na pôde tej Vašej „od života odťažitej“ SNG. Možno - ako sa vraví – ešte chýba časový odstup. Neviem. 5) Vždy keď hovoríte o svojej predstave SNG, vlastne myslíte na Kunsthalle (alebo niečo podobné). To sú však úplne protikladné typy galérií (SNG zo zákona, ako múzeum výtvarného umenia, nemôže ani približne suplovať „kunsthalle“). Z tohoto zreteľa je vlastne Vaša starosť o SNG len zástupným problémom. To Vaše, slovenské „kunsthalle“ však existuje, len nefunguje. Čo takto, bez zbytočných a mätúcich odbočiek, vrhnúť Vašu iniciatívu týmto smerom? Celkom škodoradostne – v tomto by som Vám naozaj doprial medzinárodný konkurz a trebárs rovno zahraničného riaditeľa, ktorý si privedie zahraničných kurátorov. Teda presne tých Vašich vysnených „nezávislákov“. Ale pozor – práve takíto kvázi spasitelia určite neštudovali v tom istom ročníku, na tej istej škole, neboli na tej istej stáži a nebudú chodiť ani do tej istej krčmy ako Vy a ľudia „s ktorými hovoríte“. Ruku na srdce – je táto predstava pre Vás, ako výtvarných profesionálov, až taká príjemná? O toto všetko však ani tak nejde. Smutné je skôr to, že Vaša vízia (skôr ilúzia) „svetovej“ SNG je vo svojej podstate totálne pomýlená. SNG bola kedysi dávno zriadená zákonom ako vedecká inštitúcia, aby zhromažďovala, nakupovala, ochraňovala, uchovávala, odborne spracovávala a expozične interpretovala pateticky povedané - výtvarné „dedičstvo národa“. Do ktorého isteže spadáte aj Vy s Vašimi výtvormi. Ale až kdesi na konci hierarchie dôležitosti. Či sa Vám to páči alebo nie. Samozrejme že SNG môže, a napokon to v posledných dvadsiatich rokoch to aj v rámci (najmä finančných) možností robí, vlastné zbierky kontextovať v užších, širších, či dokonca absolútnych internacionálnych súvislostiach. A tu sa dá vzájomne diskutovať, kriticky posudzovať či sa to galérii darí alebo nie. V tomto sa dokonca nemusíme ani zhodnúť. Čo by sme ale mali prijať bez diskusie je skutočnosť, že akékoľvek internacionálne ambície nemôžu zbaviť SNG, teda ani jej budúceho riaditeľa, základnej povinnosti. Totiž, vedeckej (teda nielen výstavnej a akvizičnej) reflexie nášho, domáceho, umenia Slovenska. Iba ak by sme chceli SNG v jej najpodstatnejšej funkcii rovno zrušiť, ako čosi nepotrebné, nehodiace sa do dnešného globálneho sveta. Mám obavu, že Vaša iniciatíva smeruje k práve takémuto, akiste nezamýšľanému dôsledku.

Tomáš Džadoň 03.03.2010 13:48

Dobrý deň p. Ábelovský, nepovažujeme sa za revolucionárov, idem nám o otvorenú diskusiu. Sme mladí, to je pravda, a preto máme odlisný názor a pohľad na určité veci. Je to prirodzené. Našu iniciatívu nenaplňujú žiadne osobné záujmy v SNG, ako vysvetlenie prikladám odpoveď na otvorený list p. Bajcúrovej, ktorý ste citovali. Je zaujímavé, že iniciovanie otvoreného dialógu je pre Vás revolúcia ... Srdečne Vás pozývam v pondelok na diskusiu, kde môžete všetko čo ste napísali povedať v panelovej diskusii, alebo si dokonca pripraviť príspevok.Príďte diskutovať osobne, otvorene, lebo toto bolo cieľom našej iniciatívy. srdečne Tomáš Džadoň Otvorený list PhDr. Kataríne Bajcurovej CSc. Vážená pani Bajcurová, ďakujem Vám za otvorený list, ktorý ste mi osobne adresovali. Je odpoveďou na našu výzvu Dvadsať rokov od Nežnej neprebehlo a pozvanie do diskusie, ktorú sme avizovali na 8 marca 2010. Z Vašej odpovede som pochopil, že niektoré časti výzvy, prípadne body na návrh do diskusie mohli vo Vás vzbudiť dojem, že text je útokom na Vašu osobu. Chcem Vás len ubezpečiť, že to tak nie je. Výzva mala a má za cieľ, tak ako je to v nej sformulované: „zaktivizovať výtvarnú obec“, ďalej, aby sa prelomilo obdobie dlhodobo vlečúcich sa tém súvisiacich s inštitúciami aj za pomoci výtvarníkov a teoretikov (napr. téma Kunsthalle). Ďalším dôležitým ubezpečením je fakt, že za celou iniciatívou nestojí žiadny kandidát, ktorého by sme chceli vyniesť na piedestál riaditeľského postu. Celá výzva vznikla veľmi spontánne a je akýmsi sumárom problémov, ktoré sa ako pálčivý otáznik vždy vynárajú najmä pri návštevách inštitúcií v zahraničí (ono známe: „Prečo sa to u nás takto nedá?“). Takisto iniciátorom výzvy nejde, ako píšete: „o Vaše skladanie účtov“ a už vôbec nie o vplyv v dotknutej inštitúcii. Našou hlavnou témou navrhovanej prvej diskusie je medzinárodný konkurz na post riaditeľa Slovenskej národnej galérie. Okrem jednotlivých kritérií na kandidátov a komisiu, je to i požiadavka verejnej prezentácie programov kandidátov, ktorá by mohla skvalitniť proces výberu a dala by zároveň možnosť posúdiť výtvarnej obci vízie s ktorými prichádzajú. Výzva Dvadsať rokov od Nežnej neprebehlo je pohľadom tých, čo inštitúcie používajú (v zmysle účasti na výstavách, návštevy výstav a pod.). Ide hlavne o pohľad zvonka, svoje otázky smerujeme najmä ku kultúrnej politike MK SR. Nie je pre nás možné postihnúť všetky detaily chodu organizácií (napr. SNG) a priblížiť sa k pohľadu zamestnanca zvnútra. Takáto optika ani nebola a nie je naším cieľom, každý môže pomenovať problém aj zo svojho uhla akokoľvek laicky, či žurnalisticky. Myslím si, že práve aj takýto záujem by nemal byť vnímaný zo strany inštitúcie negatívne, kedže vytvára priestor na vyjasnenie stanovísk a je hlavne prínosom pre samotnú inštitúciu. Mnoho vecí sa v našej kultúre dodnes riadi spôsobom, ktorý pochádza ešte z čias socializmu. Preto si myslím, že inštitúcie, by mali sami iniciovať diskusiu o prehodnotení svojich štatútov a iniciovať aj legislatívne zmeny, ktoré by ich v budúcnosti mohli nasmerovať od zásadného politického dosahu zriaďovateľov. V tomto zmysle sa toho za dvadsať rokov veľa nezmenilo. Osobne považujem naozaj za zlyhanie slovenských inštitúcií venujúcich sa výtvarnému umeniu, že vo svojich projektoch ignorovali možnosť podstatnejšie reflektovať obdobie transformácie posledných dvadsiatich rokov. Bola to jedinečná príležitosť pomenovať dobu s rozličnými presahmi nielen do minulosti, ale aj mimo náš geopolitický rámec. Preto si myslím, že vo Vašej reakcii prisudzujete výzve neprávom optiku, či požiadavku, ktorú v sebe ani nikdy nemala (prirovnanie k výstavám o SNP, Víťaznom februári apod.). Predpokladám, že sami úprimne tušíte, že problém vôbec nebol formulovaný tak ako ste ho podali. V druhom bode k téme „Nežná“ píšete o personálnych zmenách v SNG za posledných 20 rokov, o výmene 99 % pracovníkov. V tomto bode nevidím problém, kedže ani nebol témou spomínaného odstavca. Slovenská národná galéria je vo výtvarnej oblasti inštitúciou najvyššou, preto v čase, keď na slovenskej výtvarnej scéne dlhodobo absentuje inštitúcia typu Kunsthalle (o spiacej GMB, ktorá by mohla tiež nastavovať konkurenčnú latku už ani nehovoriac), je prirodzené, že sa od SNG očakáva dramaturgia výstav, ktoré by vo väčšej miere prinášali aj konfrontáciu so zahraničným prostredím. Ak sa zaoberáme v časti našej výzvy SNG, je to hlavne v súvislosti s jej budúcim smerovaním a pozitívnou víziou, ktorá je témou dňa aj preto, že sa blíži čas výberového konania na post generálneho riaditeľa. Transparentnosť výberového konania je prioritou tohoto bodu výzvy. Verím že ešte prehodnotíte svoju účasť na diskusii a v konštruktívnej debate sa pokúsime zmeniť veci k lepšiemu. S úctou a pozdravom Michal Moravčík Za iniciatívu Dvadsať rokov od Nežnej neprebehlo V Bratislave 24. februára 2010

J. Abelovský25.02.2010 08:50

Toto všetko nie je proti demokracii, ale proti priamej pseudodemokracii. "Verejnosť" nemá vládnuť, verejnosť má kontrolovať. Prostredníctvom svojich zástupcov Jemný rozdiel, ktorí naši mladí internetoví revolucionári zjavne nechápu... Trochu mi to pripomína heroické časy roku 1989, keď upratovačky odvolávali primárov nemocníc... .

Aukcie

156. Zimná aukciaNa aukcii bolo vydražených 51 diel (50%) v celkovej hodnote 493 350 €. Nevydražené diela je možné zakúpiť v našich výstavných priestoroch.

Newsletter

Ak chcete byť pravidelne informovaný, a dostávať aktuálne informácie o činnosti spoločnosti SOGA, prihláste sa do nášho mailing listu.