...milujem Igora Ondrusa

Odborná smernica pre umelcov: ,,Kto nejde s nami - ide proti nám.,, Kurátori a Teoretici

hehe nieviem kto je gruzinsky komik ale ma pravdu. ja nemam co dodat :-)))))))

Ad.: Igor Ondruš Nasratosť ako umelecký porogram... Keď Vám to stačí....

Ad. Gruzínsky komik Je zrejmé aj s prihliadnutím na nevyvratiteľnú skutočnosť, že sa hanbíte podpísať vlastným menom - že ste anonym. Z toho vyplýva aj vzhľadom na vami uvedené body, že sa máte najradšej na celom svete, lebo sa bojíte sám o seba, tak radšej sa schovávate a píšte anonymne. Anonym píše (a to vám potvrdia všetci psychológovia) anonymne preto, lebo má pretlaky nenávisti a averzie. Ďalej vyplýva z vašich uvedených bodov, že máte rád ľudí, ktorí vám lezú do zadku (myslím to mentálne). Vy anonymné chúďatko - robím aj inštalácie a objekty. Napr. v Zlíne mám teraz inštaláciu s názvom ,,Kurva, kde si!?,,, ktorá vonia ako ženská vagína. V Krokuse budem mať cez leto objekt ,,Akumulácia (majetku) - zo série Kapitalistický realizmus,,. Viete čo je môj hlavný problém, vy gruzínsky komik? Že sa nikomu nepchám do r--i (myslím to mentálne). Priklad odbornosti teoreticko-kurátorskej našej slovenskej: Na VŠVU som na katedre grafiky u prof. Popoviča začal mallovať. Veľká teoreticko-kurátorská pani Jana Geržová videla moj druhácky prieskum (asi 30 obrazov) a začala po škole vyhlasovať, že to je vychádzajúca hviezda slovenského umenie a že sa chce so mňou rozprávať. Našla si ma na škole a pýtala sa ma na moje veci. Spýtala sa ma aj, že prečo na jednom obraze znásilňuje 101 snehuliakov lyžiarku a ja že preto, lebo nás ,,znásilňujú,, média, politici, rodičia a pedagógovia. Po tom rozhovore so mňou ma ctená pani Geržová už nikdy ani neodzdravila na chodbách školy a odvtedy som vychádzajúci - vlastne už etablovaný hemeroid slovenského výtvarného umenia. Vy zalezený anonymný prd - vy ma senom kŕmiť nebudete. P.S. Moja zamýšlaná neokonceptuálna inštalácia je veeeeľmi trefná.

Ad. Igor Ondruš Je zrejmé, že 1) nemáte rád kurátorov 2) až na výnimky, neznášate kolegov 3) máte rád len sám seba S prihliadnutím na nevyvráteľnú skutočnosť, že ste výtvarníkom skôr tradičnejšieho razenia (ešte stále maľujete "obrazy" na plátno) body 2 a 3 sa dajú pochopiť. Sebastrednosť je u Vás vlastne základnou podmienkou tvorby. Bod 1 je zasa príčinou väčšiny Vašich problémov. P.S. Vaša zamýšľaná inštalácia je bohužiaľ dosť pitomá.

Pán Barczi, ja neviem kto to je Bachcratýa ani sa mi nechce ho hladať na nete, a ani nepoznám starých ujov mojich susedov a ani ich názory.Ale pri všetkej úcte to už sledujem od školy, že študenti, ktorí vedeli urobiť ,,nič moc,, PERCEPTUÁLNE, tak sa vrhli na KONCEPTUÁLNE. Tak isto mnohí dnešní (a aj minulí) umelci sa motali najprv v perceptuálnom umení, a potom presedlali na konceptuálne umenie. Na štátniciach som schytal aj otázku ,,Konceptuálne umenie,, a v pohode som na ňu zodpovedal, lebo chápem nevyhnutnosť a opodstatnenie konceptuálneho umenia. Po stáročiach perceptuálneho umenia (miliardy obrazov, sôch a objektov) je pochopiteľné, že je už z toho ľuďom na grcanie. Preto sa na najdôležitejší aspekt umeleckej práce povýšila myšlienka, resp. koncept autora. To je úplne v poriadku. Čo ale nie je v poriadku je to, že v perceptuálnom umení je jasne vidno na základe stáročných skúseností, že či to je na hovno, alebo je to dobré. Ale pri myšlienkach, resp. konceptoch je to na základe len necelých 60 rokov široké bezhraničné pole pôsobnosti, kde sa môžu schovať aj akékoľvek prdy, ktoré nesmrdia. Dá sa povedať o nejakej myšlienke, resp koncepte, že je slabá, strednoprúdová, gýčová, alebo myšlienkovo nezvládnutá? Preto si myslím, že konceptualista môže byť kdekto, hlavne keď ho vystavia, kurátorsko-odborne posvetia a oslavne popíšu. Ja konceptuálne umenie nespochybňujem a nezaznávam. Napr. úplne žeriem konceptuálne umenie M. Ondáka a dokonca aj V. Freša. Ale nemyslíte si náhodou, že už je (hlavne u nás na SK) aj veľa konceptuálneho braku a jalovostí? To neexistuje aj kritickosť voči konceptuálnemu umeniu? Myslím si, napriek tomu, že uznávam, že existuje aj kvalitné koncept. umenie, že je to veľmi módna záležitosť, veľmi lukratívne pole pôsobnosti- vidno to aj na každých Benátkach - je to tak IN, že ktokoľvek povie, že mu to už aj lezie hore krkom, tak je ,,kacír,,, tupec, nejakého Bachratého stúpenec alebo bohviečo. Ale O.K. Ak ide o témy, ktoré som spomenul v ,,konceptuálno,, arte u nás v galériach, tak si napr. pozrite posledné Hore bez, ale čo vám budem vysvetlovať - takého koncept. umenia je more. A dokolečka-dokola. Ale to je ako keby som veriacemu vysvetloval, že Boh asi neexistuje. Dobre, chcel by som vedieť aspoň Váš ctihodný názor na moj konceptuálny nápad, ktorý mi samozrejme žiadna galéria u nás nezverejní. Chcem urobiť výstavu ,,Permanentná vernisáž,, - v priestore galérie rozvešiam 101 párov očí (pinpongové loptičky so zreničkami na silonoch zo stropu) - v zvukovej slučke bude permanentne dookola reprodukovaný čítaný odborný text zložený s tých najbravúrnejšich odborných viet o mojom diele v galérii, ako o koncepte, site-specific arte a všetkom možnom odbornom, čo je teraz IN a letí to vo svete a aj v Benátkach. Bude to minimalistické, čisté, ešte dokonanejšie, než Kleinovo ,,NIČ,, v galérii. Ešte by som tam dodal aj poletujúce vínne mušky do priestoru, nech je to aj animal-kinetic art. Prosím Vás, aspoň mi odpovedzte, že či tento môj nápad je dobrý, alebo je to zlé a slabé. Ďakujem.

Pán Ondruš, pri všetkej úcte, tu už nie je o čom diskutovať! Váš pohľad je až prekvapivo skreslený a v niečom obmedzený. Až mi dych vyrazilo to, keď som si prečítal, že tí čo nevedia kresliť a modelovať "riešia koncept" - toto ste hádam nemysleli vážne a snáď sa nepovažujete za takú autoritu, ktorá môže spochybniť základné tézy moderného umenia!?! Vymenovali ste niekoľko "tém", ktorými sa, vraj tí výtvarne nenadaní umelci, zaoberajú, no nie je medzi nimi ani jedna, čo i len na slovenských výstavách nekomoditného umenia pojednaná téma!!! Aj by som to týmto ukončil, lebo názory a lá Bobeš Bachratý či starý otec môjho suseda ma jednoducho nezaujímajú. a ešte niečo k myšlienke dr. Abelovského o oddelení umenia od štátu v zmysle oddelenia cirkvi od štátu :-) umenie nie je inštitúcia (!) s pevne stanovenou hierarchiou a nie najmárnejším majetkom...

Ad. pán Július Barczi Už som ,,narazil,, na niekoľkých umelcov, ktorí sa rozrozprávali, ako si krasne žijú z grantových peňazí (z ktorých sa im samozrejme ujde aj na ich kontá), z predaja svojich diel inštitúciam, ktoré sú naviazané na štatny, verejný rozpočet, z doktorantsko-pedagogicko-výskumnej činnosti a pod. - reč bola o takých príjmoch a obratoch, že ja som oproti nim úplný lúzer. Ale nech si zarába a oyebáva kto len ako chce. Peňáze nie sú hlavný problém nášho slovenského umenia. Problém je o čom je hlavne to naše umenie,a čo vôbec rieši. No je to také skvelé umenie, že absolutnú väčšinu ľudí už vôbec nezaujíma. Len aby to nedospelo do situácie, že bude vernisáž len o účasti umelca-autora a kurátora, lebo to umenie je o každodennosti, o ,,ja, mňa a moje,,, o dotvorení priestoru galérie (site-speciic art), o koncepte (neviem malovať a modelovať, ale mám myšlienky, ktoré sa páčia kurátorovi), o každodennosti, o prežívaní, o ničom nič, a pamäti, o videu, ktoré svieti na obrazovke, alebo sa premieta na stene, o bananálnosti, ktorá nerieši nič, lebo nič netreba riešiť, lebo svet je tak krásny, ľudia sú tak krásny, ja som tak krásny, všetko je v poriadku - hlavne nech o mne niečo odborné napíšu, nech ma zavolajú vystavovať všelikde, hlavne do zahraničia, veď aj názvy svojich diel a myšlienok píšem po anglicky, lebo je to módne a (non-ha-ha-ha-ha)profitové. Veď ako ste to napísali? Že je normálne, že u nás sú takí umelci tvoriaci pre ,,umenie,, (to je to ,,art pour art,,?) a potom umelci (ja dodávam: komerční šmejdi), ktorých si môžu dovoliť len tí majetnejší. No len najmajetnejší je stále štát, európske fondovo-grantové peňáze. Bohvie ako to funguje v Amerike, ši americký minister kultúry futruje art, či Arizona, Ohio, Západná Virgínia futruje local art.

Štát ma vyživovaciu povinnosť … (voči umeniu, športu, cirkvám… ). Nejako sa neviem zmieriť s takouto formuláciou. Štát sme predsa my, a to výživné sú naše dane. V princípe by mal v takýchto prípadoch fungovať princíp solidarity (sociálne odkázaní, chorí, starí…) alebo nevyhnutnosti vyplývajúcej zo spoločenskej prevádzky (dajme tomu obrana, zdravotníctvo, polícia, pamiatky… ). Pri živom umení, však – vidí sa mi – funguje hlavne princíp vďačnosti, vedúci jednak ku skrytému korumpovaniu kultúry a jej tvorcov a jednak ku selekcii na umelcov “provládnych” a tých ostatných… . Podobne ako pri cirkvi, som za oddelenie umenia od štátu. Skrátka - nech sa môže daňový poplatník spolupoddieľať na rozhodnutí, či to alebo oné umenie podporí “zo svojich peňazí”. Robiť umenie je z istého zreteľa spôsob súkromného podnikania, individuálneho rozhodnutia či potreby, tak nech je podporované tiež individuálne a na základe slobodného rozhodovania vlastníkov “súkromných” zdrojov… . A tými vlastníkmi sú všetci tí, čo platia výpalné štátu a nie štátni úradníci, ktorí ho rozdeľujú… .