Na vernisáže galérie HIT nechodím. Je tam zima, víno nepijem, tvrdý alkohol majú málokedy a je tam veľa ľudí, pre ktorých nie je vidnieť, čo sa vlastne vystavuje. Ale počul som, že tam minule boli Roman Ondák, Ilona Németh, Sandra Kusá, Piotrek Stasiowski, Denisa Lehocká s Borisom Ondreičkom, Lucia Tkáčová, Lucia Gavulová, XYZ, Daniel Grúň, Edit András, Marina Grźnić, dokonca nejakí ľudia z IBM. A okrem nich aj kopec ďalších našich umelcov, známych a samozrejme čeľaď -drozophila melanogaster-. Pár dní po tomto zhromaždení sa napokon idem pozrieť do tej -pivnice-, ktorá tak veľa znamená. Na priek špecifickému priestoru podzemia VŠVU, je galéria HIT tým najlepším, čo sa za posledných necelých desať rokov vivinulo zo slovenských nonprofitových, nekomerčných galérií.

Keď už som tam, teším sa z dobrej výstavy. Nejde len o diela a ich autorov, ale aj o to, ako výstava vyzerá a čo rieši. Každá jedna má vzhľadom na profil galérie svoje logické opodstatnenie a vďaka jej koordinátorom - kurátorom Dore Kenderovej a Jarovi Vargovi je dodržaný aj rytmus striedania renomovaných a začínajúcich autorov.

Publikácia, ktorá sa Vám dostala do rúk je akýmsi sumárom činnosti HIT-u za posledných pár rokov. Je presne taká ako galéria, o ktorej podáva svedectvo a ako ľudia, ktorí ju zostavili. Je nevtieravá, primerane striedma a hlavne prospešná. Obsahuje fotografie výstav a diel a namiesto nie vždy zaujímavých hodnotiacich textov či teoretických výlevov, e-maily, ktoré vznikli počas prípravy výstav. Okrem toho, že ide o naozaj zaujímavé a v neposlednom rade aj zábavné čítanie, považujem tento katalóg aj za príručku kurátorstva. V podstate cez akúsi inú formu zachytenia oral history, sú v nej sprostredkované problémy, úskalia i formovanie projektov, skrátka všetko to, s čím sa stretávajú kurátori a umelci v reálnom živote. Za tie roky, čo HIT existuje, stala sa z neho neodmysliteľná súčasť umeleckej scény. Nielen slovenskej! Ambície umelcov z celého sveta vystavovať v tomto už dávno nie experimentálnom priestore, len potvrdzujú jeho expanziu do povedomia zahraničia. Táto galéria je zvláštny, ojedinelý jav v našej kultúre. A ako každý taký, nie je jej zrkadlovým odrazom. Na relevantné reakcie z domáceho prostredia si ešte nejaký čas budeme musieť počkať. Môže nás však tešiť, že nech sa v budúcnosti udeje čokoľvek, nasledujúce generácie budú mať v rukách dokument, ktorý je prameňom, dokladom i výpoveďou. Príjemné listovanie a užite si to.

14. marec 2011, Bratislava

Text bol publikovaný v katalógu galérie HIT (ed. Dora Kenderová & Jaro Varga)