Blogy | O zberateľoch a priekupníkoch
Weiner Kráľ, Imro (1901-1978): Pltník. Okolo 1935-36. Olej na plátne. 68 x 53 cm. Konečné cena: 78 000,- € (89. zimná aukcia. 1. 12. 2009)
Začiatok roka zastihol SOGU v tak trochu slávnostnej nálade: v dobrom firemnom „zdraví“ završuje naša spoločnosť deviatu desiatku aukcií. Prezeral som si nedávno adresár predplatiteľov našich katalógov a zistil som s prekvapením i potešením, koľko je tam mien našich klientov, ktorí sú s nami od samého začiatku. Najmä oni mi dajú určite za pravdu, ak – „jubilejne“ a teda neskromne – napíšem, že SOGA prešla od roku 1997 síce zložitú, ale v zásade úspešnú cestu. Ak však hovoríme o relatívne úspešnej ceste SOGY, tak treba jedným dychom priznať, že to nebola cesta bez kompromisov. V princípe sa však tieto kompromisy neodohrávali na úrovni ústupkov z odborných kritérií. Ich nevyhnutnosť bola daná aj niečím iným, skoro až triviálnym. Málokto si to uvedomuje, ale človek v tejto branži ani zďaleka nezostavuje akési ideálne aukčné katalógy, zodpovedajúce predstavám dražiteľov v tom-ktorom okamihu. Naopak – svojím spôsobom „varíme z vody“, teda z toho čo nám „teraz a tu“ klienti prinesú na sprostredkovanie predaja. A predajcovia, ich povaha, nároky i možnosti sa v behu času menia. Nie vždy však tak, ako by sme to potrebovali.
Začiatok roka zastihol SOGU v tak trochu slávnostnej nálade: v dobrom firemnom „zdraví“ završuje naša spoločnosť deviatu desiatku aukcií. Prezeral som si nedávno adresár predplatiteľov našich katalógov a zistil som s prekvapením i potešením, koľko je tam mien našich klientov, ktorí sú s nami od samého začiatku. Najmä oni mi dajú určite za pravdu, ak – „jubilejne“ a teda neskromne – napíšem, že SOGA prešla od roku 1997 síce zložitú, ale v zásade úspešnú cestu. Ak však hovoríme o relatívne úspešnej ceste SOGY, tak treba jedným dychom priznať, že to nebola cesta bez kompromisov. V princípe sa však tieto kompromisy neodohrávali na úrovni ústupkov z odborných kritérií. Ich nevyhnutnosť bola daná aj niečím iným, skoro až triviálnym. Málokto si to uvedomuje, ale človek v tejto branži ani zďaleka nezostavuje akési ideálne aukčné katalógy, zodpovedajúce predstavám dražiteľov v tom-ktorom okamihu. Naopak – svojím spôsobom „varíme z vody“, teda z toho čo nám „teraz a tu“ klienti prinesú na sprostredkovanie predaja. A predajcovia, ich povaha, nároky i možnosti sa v behu času menia. Nie vždy však tak, ako by sme to potrebovali.
Naše úvodné aukcie boli zostavené zásluhou „know how“ zakladateľa Gabriela Hercega (spomínate si ešte na jeho bratislavský obchod ARTISAN ?). Stali sa odrazom jeho, už predtým jestvujúcich kontaktov. Predkladané kolekcie pôsobili ako akési aukcie v dobrom starožitníctve - iba forma predaja bola zmenená z komisionálnej na aukčnú. Pre mnohých – a pravdupovediac i pre nás – prekvapujúci úspech našich prvých aukcií, však vzbudil takmer okamžitý záujem majiteľov diel a približne od druhého roku existencie SOGY sa situácia radikálne zmenila. Odvtedy až takmer do záveru 90. rokov bola každá aukcia z 80 % tvorená z priamych ponúk občanov. Zvyšok tvorili ponuky tretích osôb alebo právnych subjektov - inštitúcií, súkromných firiem.
To však už dávnejšie neplatí. Individuálny predajca sa stal pre nás vyslovene minoritným klientom. Našimi partnermi sa v posledných rokoch a prevažujúcej miere stali dodávatelia „vo veľkom“. V zásade ich možno definovať v dvoch kategóriách. Ich charakteristiky však nie sú jasne oddelené, skôr sa prekrývajú. Nazvime ich priekupníkmi a zberateľmi.
Pod priekupníkmi myslím na tých, ktorí lacno kupujú, aby vzápätí (trebárs na aukciách) drahšie predávali. Domnievam sa, že sa takto dalo a možno ešte aj stále dá celkom slušne uživiť. Sú to totiž obchodníci „bez kamenných obchodov“, teda bez kancelárií, zamestnancov, sprievodných nákladov, odvodov, registračných pokladní a zrejme aj daňových priznaní. Ich aktuálnym problémom je to, že ľudia sú čoraz informovanejší a kupovať lacno je preto – oproti minulosti – oveľa ťažšie. V blahej pamäti boli priekupníci s umením nášmu srdcu milí, pretože za nás robili niečo, načo sme nemali sily a ani prostriedky. Totiž prieskum „v teréne“.
Dnes je náš vzťah k nim oveľa odťažitejší. Naše rozpaky vyplývajú z často až dramatického poklesu kvality toho, čo sú schopní dať „do obehu“. Už dlhšiu dobu priekupníci v podstate len zaplňujú „vatu“ v aukčných katalógoch. Síce saturujú potrebu cenovo prijateľných diel pri špecifický (pre nás samozrejme tiež cenný) okruh menej solventnej klientely, ich prínos (česť výnimkám !) pre umelecko-historickú hodnotu aukcií, ale aj ich finančný efekt, sa stal vyslovene okrajový. Vcelku logicky sa tak ich ponuky čoraz viac presúvajú zo živých do on-line dražieb, kde sú požiadavky na kvalitu podstatne mäkšie.
Aspoň na prvý pohľad je zberateľ oproti priekupníkovi - povedané parafrázou nemenovanej celebritky - „celkom iný šialok kávy“. Nekupuje aby predával. Buduje predsa zbierku. Čo vo svojej podstate nie je vec racionálnej finančnej investície, ale duchovnej aktivity, ba niekedy až iracionálnej vášne. Predsa sa však v živote zberateľa vyskytnú okamihy, keď chtiac-nechtiac musí zľaviť z ortodoxie vlastných pravidiel. Priam modelovou situáciou z tohoto zreteľa je stav „zberateľskej bezťiaže“. Akosi zákonite do nej spejú najmä začiatočníci: po určitom čase zistia, že v ich zbierke začína povážlivo prevažovať „smetie“ nad skutočnými „hajlajtami“. Ono totiž je oveľa ľahšie hlásať heslo „radšej jeden špičkový obraz za milión, než desať priemerných za tú istú cenu“, ako ho v praxi dodržať.
Skrátka – premýšľavý zberateľ pocíti v istom momente potrebu prečistiť zbierku, zbaviť sa vecí, ktoré jej koncepciu len zmnožujú, ale neobohacujú. A v tej istej chvíli sa začne – aspoň z nášho pohľadu - správať ako priekupník. Chirurgický rez zbierkou chce uskutočniť „en gros“, obracia sa preto na nás (alebo niekoho nám podobného) v očakávaní, že sa mu vložené peniaze vrátia „hneď a zaraz, aby mohol kúpiť niečo rozumnejšie“. V dávnejšej minulosti sme takýchto „operácií“ uskutočnili viacero a dopadli poväčšinou k spokojnosti všetkých zúčastnených (v pamäti ostal najmä predaj zo zbierky Borisa Kollára).
Lenže dnes to už také ideálne nie je. Je to už dávnejšie pozorovaný trend, ktorý súčasná kríza len podporila: cenové nožnice medzi absolútnou, galerijnou kvalitou a bežným priemerom sa čoraz viac otvárajú. V časoch „obchodnej obozretnosti“ sa preto oplatí predávať len skutočných top autorov... Mednyánszkeho, Skuteckého, Benku, Fullu, Galandu, Bazovského, Jasuscha, Jakobyho, či Laluhu, Kompánka, Paštéku, Krivoša a ďalších, im rovnocenných. A aj to len ich naozaj galerijné veci. A takých ani medzi zberateľským „smetím“ nenájdete nadbytok. Čiže, aj v rámcoch obchodovania so zberateľmi sa inou cestou dostávame viac- menej do toho istého suterénneho levelu, ako v podenkových kšeftoch s priekupníkmi.
Suma sumárum - dnešné „čakanie na Godota“ je v našom ponímaní čakaním na návrat „individuálneho“ klienta. Napodiv – práve v tomto som v terajších časoch optimista. Aj keď kríza v našom obchode, aspoň podľa niektorých kolegov z branže, možno nejestvuje, predsa len nepriame dôsledky pôsobenia jej „veľkej“ sestry sa prejavujú. Napríklad v tom, že sa rádovo viacej majiteľov špičkových vecí ocitlo v núdzi a sú teda z ekonomických dôvodov nútení predávať. Úlohou dňa sa teda stáva zmenežovanie práve takýchto exkluzívnych ponúk na úrovni, presahujúcej štandardy doterajších cenových precedensov. Keď sa to začne dariť opakovane a dlhodobo (zatiaľ to ani zďaleka tak nevyzerá), tak až potom budeme môcť všetci spoločne s dr. Krajňákom jasať nad tým, ako aj u nás „umenie porazilo krízu“.
(publikované ako úvod do katalógu 90. aukcie výtvarných diel SOGY, 9. 3. 2010)
To však už dávnejšie neplatí. Individuálny predajca sa stal pre nás vyslovene minoritným klientom. Našimi partnermi sa v posledných rokoch a prevažujúcej miere stali dodávatelia „vo veľkom“. V zásade ich možno definovať v dvoch kategóriách. Ich charakteristiky však nie sú jasne oddelené, skôr sa prekrývajú. Nazvime ich priekupníkmi a zberateľmi.
Pod priekupníkmi myslím na tých, ktorí lacno kupujú, aby vzápätí (trebárs na aukciách) drahšie predávali. Domnievam sa, že sa takto dalo a možno ešte aj stále dá celkom slušne uživiť. Sú to totiž obchodníci „bez kamenných obchodov“, teda bez kancelárií, zamestnancov, sprievodných nákladov, odvodov, registračných pokladní a zrejme aj daňových priznaní. Ich aktuálnym problémom je to, že ľudia sú čoraz informovanejší a kupovať lacno je preto – oproti minulosti – oveľa ťažšie. V blahej pamäti boli priekupníci s umením nášmu srdcu milí, pretože za nás robili niečo, načo sme nemali sily a ani prostriedky. Totiž prieskum „v teréne“.
Dnes je náš vzťah k nim oveľa odťažitejší. Naše rozpaky vyplývajú z často až dramatického poklesu kvality toho, čo sú schopní dať „do obehu“. Už dlhšiu dobu priekupníci v podstate len zaplňujú „vatu“ v aukčných katalógoch. Síce saturujú potrebu cenovo prijateľných diel pri špecifický (pre nás samozrejme tiež cenný) okruh menej solventnej klientely, ich prínos (česť výnimkám !) pre umelecko-historickú hodnotu aukcií, ale aj ich finančný efekt, sa stal vyslovene okrajový. Vcelku logicky sa tak ich ponuky čoraz viac presúvajú zo živých do on-line dražieb, kde sú požiadavky na kvalitu podstatne mäkšie.
Aspoň na prvý pohľad je zberateľ oproti priekupníkovi - povedané parafrázou nemenovanej celebritky - „celkom iný šialok kávy“. Nekupuje aby predával. Buduje predsa zbierku. Čo vo svojej podstate nie je vec racionálnej finančnej investície, ale duchovnej aktivity, ba niekedy až iracionálnej vášne. Predsa sa však v živote zberateľa vyskytnú okamihy, keď chtiac-nechtiac musí zľaviť z ortodoxie vlastných pravidiel. Priam modelovou situáciou z tohoto zreteľa je stav „zberateľskej bezťiaže“. Akosi zákonite do nej spejú najmä začiatočníci: po určitom čase zistia, že v ich zbierke začína povážlivo prevažovať „smetie“ nad skutočnými „hajlajtami“. Ono totiž je oveľa ľahšie hlásať heslo „radšej jeden špičkový obraz za milión, než desať priemerných za tú istú cenu“, ako ho v praxi dodržať.
Skrátka – premýšľavý zberateľ pocíti v istom momente potrebu prečistiť zbierku, zbaviť sa vecí, ktoré jej koncepciu len zmnožujú, ale neobohacujú. A v tej istej chvíli sa začne – aspoň z nášho pohľadu - správať ako priekupník. Chirurgický rez zbierkou chce uskutočniť „en gros“, obracia sa preto na nás (alebo niekoho nám podobného) v očakávaní, že sa mu vložené peniaze vrátia „hneď a zaraz, aby mohol kúpiť niečo rozumnejšie“. V dávnejšej minulosti sme takýchto „operácií“ uskutočnili viacero a dopadli poväčšinou k spokojnosti všetkých zúčastnených (v pamäti ostal najmä predaj zo zbierky Borisa Kollára).
Lenže dnes to už také ideálne nie je. Je to už dávnejšie pozorovaný trend, ktorý súčasná kríza len podporila: cenové nožnice medzi absolútnou, galerijnou kvalitou a bežným priemerom sa čoraz viac otvárajú. V časoch „obchodnej obozretnosti“ sa preto oplatí predávať len skutočných top autorov... Mednyánszkeho, Skuteckého, Benku, Fullu, Galandu, Bazovského, Jasuscha, Jakobyho, či Laluhu, Kompánka, Paštéku, Krivoša a ďalších, im rovnocenných. A aj to len ich naozaj galerijné veci. A takých ani medzi zberateľským „smetím“ nenájdete nadbytok. Čiže, aj v rámcoch obchodovania so zberateľmi sa inou cestou dostávame viac- menej do toho istého suterénneho levelu, ako v podenkových kšeftoch s priekupníkmi.
Suma sumárum - dnešné „čakanie na Godota“ je v našom ponímaní čakaním na návrat „individuálneho“ klienta. Napodiv – práve v tomto som v terajších časoch optimista. Aj keď kríza v našom obchode, aspoň podľa niektorých kolegov z branže, možno nejestvuje, predsa len nepriame dôsledky pôsobenia jej „veľkej“ sestry sa prejavujú. Napríklad v tom, že sa rádovo viacej majiteľov špičkových vecí ocitlo v núdzi a sú teda z ekonomických dôvodov nútení predávať. Úlohou dňa sa teda stáva zmenežovanie práve takýchto exkluzívnych ponúk na úrovni, presahujúcej štandardy doterajších cenových precedensov. Keď sa to začne dariť opakovane a dlhodobo (zatiaľ to ani zďaleka tak nevyzerá), tak až potom budeme môcť všetci spoločne s dr. Krajňákom jasať nad tým, ako aj u nás „umenie porazilo krízu“.
(publikované ako úvod do katalógu 90. aukcie výtvarných diel SOGY, 9. 3. 2010)
Diskusia
Ján Abelovský24.03.2010 12:47
Fulla, Jakoby, Sokol, Bazovský na svetových trhoch.... To už je žiaľ passé. Zmeškalo sa to dávno a uvažovať o tom dnes je možné len na úrovni „keby bolo keby“. Keby nebolo bolševika. Potencionálne svetové hviezdy sa však aj u nás nájdu. Trebárs taký Julo Koller, z mladších a žijúcich Roman Ondák, či Matej Krén. To už „svetové zjavy“ z hľadiska trhu vlastne sú. Obrovskú, azda najväčšiu potenciu v tomto slova zmysle má však Stano Filko. Len nájsť niekoho, kto ho o tom presvedčí... .
Michal Bycko, Ph.D.24.03.2010 12:40
Sorry. Nikdy a nikde nebudu ceny umeleckych diel urcovat milovnici ( mozno vtedy, ked obchodnici budu aj milovnici, ale pochybujem zeby milovali viac umenie, ako peniaze , ktore za umenie ziskaju...). Nikdy a nikde, nik nebude zverejnovat svoj zbierky v podobe "...kupil som XY za YX...! Bol by blazon ! A co? Teraz ma obdivujte, nadavajte, udavajte, posielajte danovakov...?! Zberatel milionar, miliardar ma svoje zbierky doslova verejne utajene okrem poistovni a mozno ochranky nik o nich nevie. JE TO INVESTICIA, MAJETOK!!!
A nebolo by lepsie dat inzerat : " Kupil som za 2.000.000,-USD platno Picassa, mam ho doma na Lunaciarskeho 9, Luky, Petrzalka, 10.poschodie, je to zatisie, olej na platne.... Doma nie som od 6.00h. do 18.00h. Vetram iba balkonovymi dverami..., o 19.00h. vynasam kos a nezatvaram vchod a dvere!" ? Pokial ide o edukacny a informacny deficit na Slovensku o problematike, co je a co nie je hodnotne, perspektivne umenie, co je strategicke planovanie v umeni NAVRHUJEM este viac "pokecov", info, nazorov..., na w-strankach nie len SOGY... Potom by sme uz nemuseli ziadat niekoho, aby sa pochvalil co kupil a za kolko...Proste a romsky povedane " dilino" sa vytrati samo.
Michal Bycko, Ph.D.24.03.2010 12:24
V "realite" Realistu sa pletu hrusky s hroznom... Zoberiem to z druhej strany. Chcem vidiet zberatela, ktory by nevymenil platno Benku za platno Warhola. Uplne z inej strany. Valihora ovlada bicie o 100% lepsie ako bubenik Rolling Stones, Chodur spieva lepsie ako Jagger, Andrej Seban hraje gitaru prinajmensom tak ako Nils Lofgren, Gibson copy Made in India zneje podobne ako Gibson Les Paul Made in USA, Eric Claptom berie za hodinu koncertu az ....?, Fero Griglak. iba ....? Nuz a teraz koho a za koho vymenit? Proste ide tu aj o "znacku". To, ze sa Fulla nepredava na svetovych aukciach a neskupuju ho svetovi zberatelia je chybou nasej nadutej malosti, zavisti a neschopnosti predať !!! Je chybou , ze v nasich muzeach a galeriach nesadia umelecki mazeri-kuratori, ktori by neuradovali, ale robili "vykonnych praporcikov" pre umelcov a umenie... A zlepsit umelecku edukaciu-muzeoedukologiu!!! Prave vdaka SOGE sa pomaly , ale uz atestuje nase umenie aspon trochu od hranic a verim , ze pojde to aj dalej. "Skryti" zberatelia zostanu nadalej ( mam moznost poznat dobrych, ale aj takych, ktori zhromazduju "umelecke srotovisko" a kvantum), ale pochybujem, zeby ich zbierky boli hodnotnejsie ako zbierky inych , ktori umeniu rozumeju a vedia co kupuju a kupuju tona aukciach a pod.. A na zaver? Ja som ochotny vymenit tri platna Benku za jedno platno Warhola. Okamzite!!! Vo vsetkej ucte k majstrovi Benkovi. Obchod je obchod! Zanacka zostan znackou!!!
Ján Abelovský24.03.2010 09:51
Ad: Reálny realista. Vo viacerých veciach sa mýlite:
1) Umelecká a finančná hodnota diela priamo spolu nesúvisia. „Unikátnosť“ a „výnimočnosť“ umenia sa jednoducho na peniaze prepočítať nedá. Fulla sa predáva za desaťtisíce, Chagall za milióny. Je umelecká hodnota diel týchto dvoch umelcov až tak priepastne odlišná? Určite priznáte, že nie. A práve len preto - a pre nič iné - je výmena Fullu, Galandu, Jakobyho za Warhola nezmyslom. Pissara trebárs za Warhola však už áno. Sú totiž z toho istého obchodného „levelu“.
2) Ceny sa netvoria pocitovo, ale na základe cenových precedensov predchádzajúcich predajov. Isteže, každá obchodná situácia je iná, časovo, miestne i povahou jej účastníkov. Predajné ceny toho istého diela sa teda podľa toho môžu odlišovať, ale takmer nikdy nie rádovo.
3) Benka za Bergom stratí obchodnú hodnotu. To je asi pravda (ešte to nikto, pokiaľ viem neskúsil). Ale zároveň v tom nevidím nič zlého, teda niečo čo by malo zberateľov odradzovať. Existuje svetový trh s umením a popri ňom, či v rámci neho regionálne trhy. Trebárs stredoeurópsky, nemecko-rakúsky, severský, severoamerický, francúzsko-anglický.... Tieto trhy sa navzájom nevylučujú. Kliknite si na artprice.com a presvedčíte sa. Benka patrí dajme tomu do česko-slovenského. A na tomto trhu je bezpochyby „stabilkou“ so zárukou kontinuálneho cenového nárastu. Ak to navyše zoberieme čisto investične a s pohľadu individuálneho zberateľa – určite „teraz a tu“ oveľa ľahšie a s podstatnejším ziskom predáte „provinčného“ Benku ako „svetového“ Warhola.
4) Obchod s moderným umením Slovenska je a ostane obchodom regionálnym (slovensko – česko – maďarským). Už preto, že sama moderna Slovenska je typickým príkladom umenia kultúrnej provincie. Navyše – nemali sme niečo také ako český kubizmus, alebo maďarský symbolizmus. A nemáme ani parížanov typu Kupku, Šímu, či Rippl-Rónaia. A postrádame tiež zahraničnú lobby, teda viac generačnú, kultúrne a finančne solventnú emigráciu v Paríži, Londýne, či New Yorku, ktorá by „našu vec“ dotovala. S tým sa treba jednoducho zmieriť. Ale nemusíme to brať ako „slabosť“. V tej našej provinčnosti totiž spočíva aj naša originalita, nazameniteľnosť. A z obchodného zreteľa – potencionálna dynamika rastu. Takí Filla, či Špála sú rovnako ak nie viac „odvodené“ zjavy ako trebárs Fulla, či Galanda. Češi sa však predávajú za státisíce, tí naši sa točia najviac tak okolo obligátnych tridsať tisíc. Tento nezmyselný rozdiel sa určite bude v blízkej budúcnosti vyrovnávať.
5) Obchodníci sami nenakupujú a nejdú tak príkladom verejnosti. Neviem ako iní, ale SOGA za desať rokov vybudovala veľmi slušnú zbierku, porovnateľnú s tým najlepším, čo na Slovensku jestvuje. Koncipovali sme ju riskantne, teda nie obchodne, ale s dôrazom na autorov, ktorí majú podľa nás predovšetkým umelecko-historickú budúcnosť (konceptuálne umenie 60 – 80. rokov, postmoderna 90. rokov, výrazné zjavy mladého umenia). Zbierku sme viac-krát na našej pôde, či pôžičkami verejne prezentovali (napríklad naša zbierka J. Kollera je už svojím spôsobom legendou). V princípe však – aukčná sieň nevykupuje umenie, ale sprostredkuje jeho predaj. To je štandard všade vo svete.
Realny Realista23.03.2010 22:17
Milovnik umenia je ten, čo určuje cenu diela. Dielo je niečo unikátne a výnimočné a preto jeho ocenenie može byť tiež len jedinečné a výnimočné. Toto ocenenie je subjektívne a vlastné tvorí trh. Toto sú podstatní ľudia pre umenie, t.j. tí, ktorí to vedia oceniť...Čo osobnosť, to iné ocenenie. Ale môže to byť inak? Nie nemôže. Všetci sme jedineční....
Realny Realista23.03.2010 22:10
Vážený diskutujúci,
naozaj nechápem toto vybíjanie sa na nepodstate a hlavne nepodstatných ľudí. Na slovensku je niekoľko zberateľov, predpokladám, že ich vieme spočítať na prstoch dvoch rúk, ktorý sú ochotní za kvalitné diela zaplatiť (a tu je bodka, nebavím sa o podmienkach, najmä cene). Bohužial tie papierové plagáty a rôzne "atrakcie" na aukciách medzi ne nepatria. Skutočný trh existuje mimo aukčných sieň. Bohužial. Dovolím si tvrdiť, že obratom i kvalitou ďaleko prevyšuje to, čo je verejnosti dostupné. V súkromných zbierkach sú diela, ktoré sú hodnotnejšie ako je celý obrat ktorejkoľvek aukcie. Pravda, tu neberiem do úvahy obchody typu "predávam sám sebe". Naozaj stojí potom na zamyslenie o čom táto diskusia vlastne je. Milý diskutujúci, prečo si nekúpite na vlastný účet špičkové diela sami, ale namiesto toho len prezentujete, čo je dobré a čo nie je. Neznelo by dôveryhodnejšie: " kúpil som autora XY za X EUR"?
Alebo snáď máte doma už toho dosť? Rád by som spoznal zberateľa, ktorý by vymenil kvalitný olej (tí, ktorí tomu rozumejú vedia o čo hovorím) od Fullu, Galandu, Jakobyho a pod. za napr. akéhokoľvek Warhola. Predstavte si len tú situáciu. V podstate je to rovnaké, ako keby mal francúz meniť Pissara za čokoľvek iného. Jednoducho to nejde, nakoľko sa tu vyskytuje multiplikátor, ktorý sa nedá vyjadriť len marketingom.
Na slovensku nie je vytvorený trh s umením, a mám pochybnosti, či vôbec bude. Ovšem, pokiaľ nepovažujeme za pupok trhu s umením slovensko. Potom áno, trh existuje. Ale choďte predať svojho Benku (podotýkam kvalitného, vydraženého za najmenej 30 tis. EUR) vo viedni alebo v Londýne. Naša strašná malosť a bojazlivosť nám doteraz neumožnila prejsť do európy s umením. Bohužial. Bohužial pre všetkých zberateľov na jednej strane, na druhej štastie, lebo potom by získanie takéhoto diela nebolo dostupné tak ľahko ako teraz...
Michal Bycko, PhD.21.03.2010 19:30
PRE: zberateľ Presov, 21.03.2010 09:40
Vazeny pane, ano, nesledujem dokladne obchody s umenim a aukcie. Zivim sa ako kurator a muzeoedukolog. Pretoze som nevystudoval dejiny umenia ako studijny odbor ( sice mam statnice , rigoroznu i dizertacnu skusku, ktorej dolezitou sucastou boli dejiny umenia...), ale istu edukaciu vizualneho umenia a profesionalne som sa zameral na psychologiu percepcie umenia, interesujem sa iba umenim druhej polovice 20.storocia, hlavne Warholom a jeho "okruhom". Na to , ci Dr.Krajnak predava gyce, alebo nie mam svoj nazor, ale nie je to nazor na verejnu debatu. Na to su ini.To, ze v ponukanej kolekcii ma aj diela Warhola je vylozene iba jeho problem a je uplne nepodstatne ci ja s tym suhlasim, alebo nie. Zrejme este to na Slovensku potrva dlho, aby sme na aukcnych ponukach stretavali iba skutocne a dobre umenie. No nie je to iba problem Slovenska. Nie kazda aukcna sien, alebo galeria bude zo dna na den svetova. Na svete su statisice galerii a mozno 10% z nich zodpovedaju predstave kvality. Vsak iba v Berline je ich viac ako 500. A co New York? Tisice...!
Ostatne uz Vam vysvetlil Dr.Abelovsky.
Ján Abelovský21.03.2010 14:46
Ad: prešovský zberateľ. Budem sa opakovať – aukčná sieň už z princípu svojho biznisu nemôže byť smerodatným arbitrom dobrého výtvarného vkusu. To je úlohou iných. Môže však k dobrému vkusu svojím spôsobom vychovávať. Čo je vec dlhodobá, ale dá sa to. Za desať rokov v SOGE som zažil iks prípadov takejto postupnej a nakoniec úspešnej kultivácie solventných klientov, alebo ako vy hovoríte - „pumpárov“. Táto kultivácia má však objektívne stanovené limity. A tým je ekonomické prežitie firmy. Jednoducho nemôžete verejný vkus radikálne a jednorazovo „lámať cez koleno“. Neprežili by ste to. Nám sa táto vec darí najmä v špeciálnych aukciách súčasného umenia. Tam do ponuky dávame len diela zodpovedajúce najvyšším kritériám. Takže napríklad taký Paľo Hammel a jemu podobní tam nemajú šancu. To však neznamená, že sa veci z umeleckého „okraja“ nemôžu občas zjaviť v našich on-line aukciách. Alebo na charitatívnych dražbách. Primárne kritériá na „umenie“ to spĺňa a istý okruh (našťastie, už nie ten rozhodujúci) klientely to oslovuje. Na druhej strane – je aj pravda, že dve aukcie „súčasného“ do roka nie sú zatiaľ pre náš zisk až tak podstatné. Takže – predbežne to vyzerá medzi zreteľom umeleckým a obchodným na remízu. Neteší ma to. Zmeniť to však v nejakom dohľadnom čase neviem.
zberateľ Presov21.03.2010 09:40
Pre Dr.Bycka
Dufam, že ste nemysleli toto. Je to ukážková produkcia gýčov od Dr.Kraňaka. Tak zrejme nemate vo všetkom pravdu. Alebo podľa Vás je aj toto umelecká edukácia pre verejenosť? Inák to najdete na www.dartesro.sk. Ukážkové gýčoviny 21.storočia v podobe Made in Dr.Krajňak. Zrejme nesledujete trh s umením tak, ako by ste mali. A čo poviete na zamiešanie Warholových diel medzi ten odpad, ktorá Dr.Krajňak ponuká? Aj s tým súhlasite?
Pozríte si:
Jana Nálepková - Motýlia žena
Poradové číslo: 3
Rok: 2009
Technika: Olej na plátne
Rozmery: 44 x 35 cm
Značenie: vpravo dole
Vyvolávacia cena: 100 € (3 012,60 Sk)
Znalecké ocenenie: 250 € (7 531,50 Sk) 100 €
(3 012,60 Sk)
Aktuálny dražiteľ
ID 5201
Daniela Petríková - Na lúke kvetov
Poradové číslo: 4
Rok: 2009
Technika: maľba na skle
Rozmery: 61 x 35 cm
Značenie: vpravo dole
Vyvolávacia cena: 100 € (3 012,60 Sk)
Znalecké ocenenie: 450 € (13 556,70 Sk) 100 €
(3 012,60 Sk)
Aktuálny dražiteľ
ID 1591
Martina Michalovová - Kvety šťastia
Poradové číslo: 9
Rok: 2009
Technika: maľba na skle ( falošná vitráž )
Rozmery: 40 x 30 cm
Značenie: vľavo dole
Vyvolávacia cena: 60 € (1 807,56 Sk)
Znalecké ocenenie: 250 € (7 531,50 Sk) 60 €
(1 807,56 Sk)
Aktuálny dražiteľ
ID 819
Miroslav Kudzia - Životný chaos
Poradové číslo: 7
Rok: 2009
Technika: olej na plátne
Rozmery: 86,5 x 93,5 cm
Značenie: vpravo dole
Vyvolávacia cena: 200 € (6 025,20 Sk)
Znalecké ocenenie: 800 € (24 100,80 Sk) 200 €
(6 025,20 Sk)
Henrich Babic - Oheň,voda, zem a človek
Poradové číslo: 8
Rok: 2009
Technika
Pavol Hammel - Usmievavá ryba
Poradové číslo: 10
Technika: olej na plátne
Rozmery: 71 x 82 cm
Značenie: vľavo dole
Vyvolávacia cena: 650 € (19 581,90 Sk)
Znalecké ocenenie: 3 000 € (90 378 Sk) 650 €
(19 581,90 Sk)
: olej na plátne
Rozmery: 60 x 75 cm
Značenie: vpravo dole
Vyvolávacia cena: 200 € (6 025,20 Sk)
Znalecké ocenenie: 700 € (21 088,20 Sk) 200 €
(6 025,20 Sk)
uvaha-MB artbiznis20.03.2010 23:57
Nie je nič nové, že na Slovensku, ak sa objaví akási činnosť jednotlivca alebo firmy , zrazu sa objavia „boží bojovníci odborníci“ , aby negovali ich prácu i úspech. Ja nie som obchodník s umením, som výtvarný teoretik, pedagóg a muzeoedukológ , ktorý sa profesionálne venuje umeleckej edukácii, propagácii umenia a v svojej vedeckej špecializácii percepcii, sugescii a manipulácii v umení v kontexte s percipientom. To znamená, že mojou i mojich kolegov úlohou je pripravovať budúcich percipientov, zberateľov, propagátorov a pod., umenia. Jednoducho gramotných ľudí, aby vedeli čo je umenie a načo je nám umenie. Nie sme umelci, ani historici umenia, nie sme muzeológovia, neuchovávame, nedokumentujeme, historicky neskúmame , ale to, čo „splodili“ umelci , história, doba ..., využívame v edukačnej činnosti, v muzeoedukológii. To nás odlišuje od historikov umenia a umelcov, to nás spája s teoretikmi a kritikmi umenia , ale hlavne s psychológiou percepcie umenia vôbec. Fakt, že na Slovensku sa „roztrhlo mračno“ rôznych názorov na umenie, obchod s ním ..., dalo to tak šancu aj „teóriam“ , ktoré nemajú nič spoločné s odbornou stránkou problematiky a snúbi sa to so závisťou a nevraživosťou. Ja by som si prial, aby na Slovensku bolo čím viac aukčných sieni, aby bola konkurencia, aby sa náš trh s umením dostal na úroveň aspoň európskeho významu, pretože doposiaľ to vyzerá , že sme stále iba v „predškolskom veku“ trhu s umením. Prečo? Preto, že absentuje erudovaná klientela, absentuje verejná vzdelávacia informovanosť a absentuje aj etika vzájomných vzťahov medzi galériami ( nie štátnymi!) , aukčnými sieňami ...
Nuž teda, načo nám je umenie?
1. Umenie môže byť pre nás istým duchovným garantom mentálnej úrovne , inteligencie a pod. Obohatením nášho duchovného rozmeru.
2. Môže byť istým „certifikátom“ , že patríme do spoločnosti, ktorej členovia majú na to, aby si do svojich bytov a pod. , dovolili kúpiť hodnotný originál.
3. Umenie je aj garantovanou investíciou, pretože jeho cena nikdy nekrachuje, môže sa pozastaviť ( príčinou môže byť aj hospodárska kríza), ale nikdy sa umenie, umelecké diela nebudeme nosiť ako zbytočné zdrapy papiera – peniaze zničené devalváciou do zberni papiera a pod.
Čo kupovať? Aké umenie, diela?
1. Pre radosť a potešenie to môže byť aj originál umelca regionálneho významu. Tu záleží od prístupu percipienta a iných skutočnosti, ktoré ho vedú k tomu, aby si kúpil napríklad maľbu za 100,-Eur od neznámeho umelca. Proste sa mu to páči a kúpi. No v takom to prípade apelujem na verejne aukčné domy a galeristov , aby mali v sebe toľko etiky , aby dotyčnému neponúkali brak, alebo gýč. To je už fakt predmetom morálky galeristu a pod.
2. Ak sme na tom finánčne štandartne, kupujte originály cenovo adekvátne našim finančným schopnostiam. Aj tu je vecou etiky a morálky, že galerista by vám nemal ponúknuť falzum, gýč, alebo brak.
3. Ak chcete mať radosť z umeleckého diela vo svojom dome, byte a zároveň garantovane investovať, kupujte svetovo atestovaných umelcov ( v tých vysokých formách investície s očakávaním istého zúročenia), alebo popredných našich umelcov. Zo svetových odporúčam klasikov moderného umenia začiatkom 20.storočia a tiež už dnes klasikov umenia druhej polovice 20.storočia. Je veľmi dôležité byť pri investícii zorientovaný v akejsi prognóze pri kúpe žijúceho umelca, pretože taká kúpa ešte nie je svetovo atestovaná ( aj časom) a môžeme sa dostať do kolízie, že kúpime súčasníka za sumu klasika a o 10 rokov po ňom už ani „neštekne pes“. To je už riziko investície.
Záverom , ako osobný názor odporúčam ako istú investíciu kupovať dial Picassa, Hartunga, Warhola, Rauschenberga, Fullu, Bazovského..., ale pozor na premnoženie sa falzov. Veľmi opatrne by som pristupoval k nákupu dnes akosi „davovo“ žiadaných umelcov „zakarpatskej maliarskej školy“, ale tiež aj diela tých umelcov, ktorí pomaly viac „tvoria“ po smrti, ako za života. To znamená, že trhom šarapatia falza . Kúpou falza získate síce obraz, ktorý má istú estetickú hodnotu ( však je kopia originálu), ale umeleckú a historickú hodnotu nemá, čo znamená, že je trhovo bezcenný kus. A nekupujte plastiky, ktoré sú nekontrolovateľne namnožene odliatkom z originálu, pretože aj to už je mimo hodnoty. Pokiaľ ide o grafické diela, ktoré sú tiež v nákladoch, rozdiel medzi nimi a kópiami plastik je v tom, že v grafike prvý výtlačok i posledný je vždy originál. Pravda ak je signovaný, číslovaný, značený a má hodnoverný doklad o autenticite.
V umení sa dá všetko falšovať. A to nie len vo výtvarnom . Garancia , že kupujete originál by mala byť prvou atestáciou predajcu, galeristu a pod. Dielo, ktoré kúpite a nie je originál nemusíte mať vždy šancu ho vrátiť. Garanciu vrátenia, v prípade, že by ste náhodou kúpili falzum, alebo kópiu ( kopia je niekedy tiež hodnotným kusom, ale musí byť značená ,že ide o kópiu , falza sa tvária , že sú originál), by mala byť obsahom zmluvy, alebo by to malo byť garantované menom predávajúceho, ktorý si svoje renomé nepokazí neistým predajom a pod. Ani súdnoznalecké posudky nie sú vždy 100% garanciou, že kupujete originál. Jednoducho treba vedieť u koho nakupovať. Ak to neviete požiadajte poradný servis, alebo odborníkov v danej problematike v múzeách, galériách a pod.. A neverte anonymným „odborníkom“ na rôznych „ pokecových“ w - stránkach
, že ten, či onen je taký, alebo ,že ten predajca je zlý, iný dobrý... Anonym už sám za seba hovorí, že je pochybný informátor. Na 100% nemá čisté svedomie. Inak by nebol anonym!
Aukcie
156. Zimná aukciaNa aukcii bolo vydražených 51 diel (50%) v celkovej hodnote 493 350 €. Nevydražené diela je možné zakúpiť v našich výstavných priestoroch.
Novinky |
Blogy |
Objednávka dražby |
Video |
|||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pripravujeme výstavu diel 157. aukcie Vážení návštevníci,
predaukčnú výstavu diel otvárame 6. mája 2024, kedy bude zároveň dostupný aukčný katalóg v tlačenej forme.
Tešíme sa na vašu návštevu |
Apocalypse Now! Krátke zamyslenie (nielen) o trhu s umením 29.04.2022 Na tomto mieste som sa v uplynulých rokoch snažila prinášať každoročnú krátku správu o stave a zmenách na domácom trhu s umením – pomenúvať nielen tendencie a trendy, ale keď to bolo ... |
|||||||
Mediálny partner:
© Soga.sk | Mapa stránok | Vyhľadávanie
Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.