Blogy | O zberateľoch a priekupníkoch

Weiner Kráľ, Imro (1901-1978): Pltník. Okolo 1935-36. Olej na plátne. 68 x 53 cm. Konečné cena: 78 000,- € (89. zimná aukcia. 1. 12. 2009)

Začiatok roka zastihol SOGU v tak trochu slávnostnej nálade: v dobrom firemnom „zdraví“ završuje naša spoločnosť deviatu desiatku aukcií. Prezeral som si nedávno adresár predplatiteľov našich katalógov a zistil som s prekvapením i potešením, koľko je tam mien našich klientov, ktorí sú s nami od samého začiatku. Najmä oni mi dajú určite za pravdu, ak – „jubilejne“ a teda neskromne – napíšem, že SOGA prešla od roku 1997 síce zložitú, ale v zásade úspešnú cestu. Ak však hovoríme o relatívne úspešnej ceste SOGY, tak treba jedným dychom priznať, že to nebola cesta bez kompromisov. V princípe sa však tieto kompromisy neodohrávali na úrovni ústupkov z odborných kritérií. Ich nevyhnutnosť bola daná aj niečím iným, skoro až triviálnym. Málokto si to uvedomuje, ale človek v tejto branži ani zďaleka nezostavuje akési ideálne aukčné katalógy, zodpovedajúce predstavám dražiteľov v tom-ktorom okamihu. Naopak – svojím spôsobom „varíme z vody“, teda z toho čo nám „teraz a tu“ klienti prinesú na sprostredkovanie predaja. A predajcovia, ich povaha, nároky i možnosti sa v behu času menia. Nie vždy však tak, ako by sme to potrebovali.
Naše úvodné aukcie boli zostavené zásluhou „know how“ zakladateľa Gabriela Hercega (spomínate si ešte na jeho bratislavský obchod ARTISAN ?). Stali sa odrazom jeho, už predtým jestvujúcich kontaktov. Predkladané kolekcie pôsobili ako akési aukcie v dobrom starožitníctve - iba forma predaja bola zmenená z komisionálnej na aukčnú. Pre mnohých – a pravdupovediac i pre nás – prekvapujúci úspech našich prvých aukcií, však vzbudil takmer okamžitý záujem majiteľov diel a približne od druhého roku existencie SOGY sa situácia radikálne zmenila. Odvtedy až takmer do záveru 90. rokov bola každá aukcia z 80 % tvorená z priamych ponúk občanov. Zvyšok tvorili ponuky tretích osôb alebo právnych subjektov - inštitúcií, súkromných firiem.

To však už dávnejšie neplatí. Individuálny predajca sa stal pre nás vyslovene minoritným klientom. Našimi partnermi sa v posledných rokoch a prevažujúcej miere stali dodávatelia „vo veľkom“. V zásade ich možno definovať v dvoch kategóriách. Ich charakteristiky však nie sú jasne oddelené, skôr sa prekrývajú. Nazvime ich priekupníkmi a zberateľmi.

Pod priekupníkmi myslím na tých, ktorí lacno kupujú, aby vzápätí (trebárs na aukciách) drahšie predávali. Domnievam sa, že sa takto dalo a možno ešte aj stále dá celkom slušne uživiť. Sú to totiž obchodníci „bez kamenných obchodov“, teda bez kancelárií, zamestnancov, sprievodných nákladov, odvodov, registračných pokladní a zrejme aj daňových priznaní. Ich aktuálnym problémom je to, že ľudia sú čoraz informovanejší a kupovať lacno je preto – oproti minulosti – oveľa ťažšie. V blahej pamäti boli priekupníci s umením nášmu srdcu milí, pretože za nás robili niečo, načo sme nemali sily a ani prostriedky. Totiž prieskum „v teréne“.

Dnes je náš vzťah k nim oveľa odťažitejší. Naše rozpaky vyplývajú z často až dramatického poklesu kvality toho, čo sú schopní dať „do obehu“. Už dlhšiu dobu priekupníci v podstate len zaplňujú „vatu“ v aukčných katalógoch. Síce saturujú potrebu cenovo prijateľných diel pri špecifický (pre nás samozrejme tiež cenný) okruh menej solventnej klientely, ich prínos (česť výnimkám !) pre umelecko-historickú hodnotu aukcií, ale aj ich finančný efekt, sa stal vyslovene okrajový. Vcelku logicky sa tak ich ponuky čoraz viac presúvajú zo živých do on-line dražieb, kde sú požiadavky na kvalitu podstatne mäkšie.

Aspoň na prvý pohľad je zberateľ oproti priekupníkovi - povedané parafrázou nemenovanej celebritky - „celkom iný šialok kávy“. Nekupuje aby predával. Buduje predsa zbierku. Čo vo svojej podstate nie je vec racionálnej finančnej investície, ale duchovnej aktivity, ba niekedy až iracionálnej vášne. Predsa sa však v živote zberateľa vyskytnú okamihy, keď chtiac-nechtiac musí zľaviť z ortodoxie vlastných pravidiel. Priam modelovou situáciou z tohoto zreteľa je stav „zberateľskej bezťiaže“. Akosi zákonite do nej spejú najmä začiatočníci: po určitom čase zistia, že v ich zbierke začína povážlivo prevažovať „smetie“ nad skutočnými „hajlajtami“. Ono totiž je oveľa ľahšie hlásať heslo „radšej jeden špičkový obraz za milión, než desať priemerných za tú istú cenu“, ako ho v praxi dodržať.

Skrátka – premýšľavý zberateľ pocíti v istom momente potrebu prečistiť zbierku, zbaviť sa vecí, ktoré jej koncepciu len zmnožujú, ale neobohacujú. A v tej istej chvíli sa začne – aspoň z nášho pohľadu - správať ako priekupník. Chirurgický rez zbierkou chce uskutočniť „en gros“, obracia sa preto na nás (alebo niekoho nám podobného) v očakávaní, že sa mu vložené peniaze vrátia „hneď a zaraz, aby mohol kúpiť niečo rozumnejšie“. V dávnejšej minulosti sme takýchto „operácií“ uskutočnili viacero a dopadli poväčšinou k spokojnosti všetkých zúčastnených (v pamäti ostal najmä predaj zo zbierky Borisa Kollára).

Lenže dnes to už také ideálne nie je. Je to už dávnejšie pozorovaný trend, ktorý súčasná kríza len podporila: cenové nožnice medzi absolútnou, galerijnou kvalitou a bežným priemerom sa čoraz viac otvárajú. V časoch „obchodnej obozretnosti“ sa preto oplatí predávať len skutočných top autorov... Mednyánszkeho, Skuteckého, Benku, Fullu, Galandu, Bazovského, Jasuscha, Jakobyho, či Laluhu, Kompánka, Paštéku, Krivoša a ďalších, im rovnocenných. A aj to len ich naozaj galerijné veci. A takých ani medzi zberateľským „smetím“ nenájdete nadbytok. Čiže, aj v rámcoch obchodovania so zberateľmi sa inou cestou dostávame viac- menej do toho istého suterénneho levelu, ako v podenkových kšeftoch s priekupníkmi.

Suma sumárum - dnešné „čakanie na Godota“ je v našom ponímaní čakaním na návrat „individuálneho“ klienta. Napodiv – práve v tomto som v terajších časoch optimista. Aj keď kríza v našom obchode, aspoň podľa niektorých kolegov z branže, možno nejestvuje, predsa len nepriame dôsledky pôsobenia jej „veľkej“ sestry sa prejavujú. Napríklad v tom, že sa rádovo viacej majiteľov špičkových vecí ocitlo v núdzi a sú teda z ekonomických dôvodov nútení predávať. Úlohou dňa sa teda stáva zmenežovanie práve takýchto exkluzívnych ponúk na úrovni, presahujúcej štandardy doterajších cenových precedensov. Keď sa to začne dariť opakovane a dlhodobo (zatiaľ to ani zďaleka tak nevyzerá), tak až potom budeme môcť všetci spoločne s dr. Krajňákom jasať nad tým, ako aj u nás „umenie porazilo krízu“.

(publikované ako úvod do katalógu 90. aukcie výtvarných diel SOGY, 9. 3. 2010)

Diskusia

východniar aj tak še da!16.03.2010 14:19

A JE TO TU ! VŠETKO JASNÉ. LEN NER TA RUJA V MARCI ? TO BOLA TREFA! ZA TO SI PAN MAJITEL RAZ KUPI PAROHY!!! VEĽMI KULTIVOVANY ZBERATEĽ! Čitajte: Jarná aukcia Darte priniesla aj niekoľko nečakaných rekordov u autorov, ktorí sa zatiaľ predávali v cenovo nižšej kategórii. Vyberám z nich dielo Jelenia ruja v Nízkych Tatrách od Karola Sovánku, ktorého dražba prekvapila i rozvírila celú zberateľskú verejnosť. Priznám sa , že ani ja sám som nečakal vzostup ceny zo 4 000 eur na konečných 11 400 eur. Dielo však bolo výborné, je publikované v odbornej literatúre a hlavne mali sme na neho sedem záujemcov. Keď sa dražba dostala nad hranicu 11 000 eur a ostali už iba dvaja páni na telefóne, vtedy vstúpil do boja klient v sále a ponúkol ešte vyššiu cenu. Je to náš dlhoročný klient , známy podnikateľ – ale hlavne dlhoročný zberateľ diel práve Karola Sovánku. Anton Strache ( tak sa volá nový majiteľ diela ) mi pri preberaní diela po aukcii v galérii Darte povedal, že sám nečakal takýto nárast ceny na aukcii, ale citujem: „ ak vám ráz niečo utečie pomedzi prsty, už sa vám to nikdy nevráti a môžete mať peňazí koľko chcete...“ A bol veľmi rád, že práve on sa pričinil o nový cenový rekord za dielo jeho obľúbeného autora. Treba k tomu ešte niečo dodať? Snáď iba toľko, že aj my sme radi, že sa to udialo práve v Darte. Darmo, úžasné dielo pre úžasného človeka, trebárs aj za „úžasné “ peniaze. Lebo „reči sa hovoria, ale chlieb sa je“. Ešte raz gratulujeme. Dr. Krajňák (vložené 16.3.2010 )

Juraj Deliš16.03.2010 14:12

Rozumiem Vám. Vždy je v popredí ten náš konzum, ktorý diktuje aj núti. Osobne som poznal Hartunga a ten mi ráz povedal, že umenie v ďalšom tisícročí bude továr ako saponáty v obchodoch. Hartung bol na sklonku života veľmi znechutený a myslím si, že mal na to dôvod. Keď už spomínate školy, ja som teológ a preto tak trochu mrzuto pozeram na umenie, ktoré je veľkou súčasťou duchovného. No žiaľ peniaze rozhodujú často. SOGA je spoločnosť , ktorú zastupujú vzdelaní ľudia a vidím aj ten edukačný posun, vidím, že zdvihate slovenskú modernú aj keď pomaly aspoň do Európy. Ja som patriót a sledujem slovenské umenie ( bol som pozrieť pána Ondáka, je to mimo môjho kruhu záujmu. ale akceptujem to), som hrdý aj na to, že Warhol bol Slovak a že máte v sortimente aj jeho i keď sa nepredáva tak, ako inde.Ráz to bude aj to jasné, pretože je to veľký umelec. Držím Vám palce a ešte odkazujem, že Ľudko Fulla je prinajmenšom umelec Európy, ale máme slebé paky na to, aby bol tam , kam patrí. Vo svete.Svetový. Sokol to v USA veľmi neprebojoval aj keď aj ja som si myslel,že je tam veľmi známy. Nie je. Všetkých zdravím. J.

Ján Abelovský16.03.2010 13:14

Ten jarný Rím Vám závidím ... A k tomu ostatnému by to bolo na dlhšie a na to nie je miesto. Takže len heslovite a len za SOGU. Nemyslím, že ausgerechnet aukčná sieň by mala vychovávať k dobrému vkusu. To majú v „popise práce“ iní. Napríklad štátne galérie, múzeá, školy ... Napriek tomu – snažíme sa to robiť. Určite nie ideálne: sme súkromná spoločnosť, predaj umenia nás živí a teda musíme rešpektovať „verejnú mienku“ o tom, čo je výtvarná kvalita. Ide len o to, kde postavíme hranicu onoho „rešpektu“. Napríklad pri našich aukciách živého, súčasného umenia je táto hranica vytýčená veľmi vysoko. Aj na našu škodu. Ale aj vo všeobecnosti – keby ste porovnali naše prvé katalógy s tými poslednými, istý posun v akcente na skutočnú kvalitu tam určite je. Je to skrátka beh na dlhú trať. Svetlo na konci tunela je ale – dúfam – aspoň v dohľade.

Juraj Deliš16.03.2010 12:37

Pán Abelovský , my sme sa dávno aj osobne stretli ( za komnčov). Nepochybujem o tom , že ide o autora, ktorý by mal byť hodený cez palubu kvoli maľbe jeleňa ... Remeselne je to jasné, dobré, ale mne ( pôsobil som v Českoslovnsku iba do ukončenia VŠ- 1975), trochu vadí, že verejné aukčne domy, ktoré sú aj edukáciou pre zberateľov a tým aj ovplyvňujú verejnú mienku o umeni, bez rozdielu ako blšák ponúnajú Picassa, Warhola, Benku, Bázovského..., a doslova jasný gýč. To sa potom nečudujme, že máme na Slovensku ( ale aj tu v Ríme) plno privržencov gýča a nechávame plávať svetové osobnosti. Bol som na prvej aukcii ART Invest ( ?) a bol som šokovaný , čo som všetko tam videl. Prepačte mi , ale bolo to vizuálne šrotovisko. Ja súhlasím a akceptujem vkus ( ak ho niekto má), ale rozdiel medzi Slovenskom a Talinaskom je aj v tom, že ja len v Ríme si môžem výbrať stovky galérií dobrých a kúpiť dobré veci. Tie gýčové galérie navštevujú turisti a kupuju copy, Slovensko je malé a ľutujem , al umelcký aj slabo vzdelané a tak, ako ja vidím , že slávne slovenské siene Darte a SOGA predavajú gýče, tak si budem myslieť, že tu ide iba o obchod a ten, kto umeniu nerozumie si bude myslieť, že je to dobry kumšt a kupuje aj gýč. Však tam je napísane aj znalecký poúdok atď. Nemalo by také akože umenie, sa predávať v starožitnostiach a nie na uakciách? Nie je to uražka, že predavate Warhola, Picassa, Fullu spolu s gýčom? Myslím, že tu už vyhovorka na vkus je bytočná. Potom čítam v tlačí, že sa v architektúre kdesi na univerzite ( myslín, že v Prešove alebo v Košiciach?) pred jej budovou objaví symbol revolúcie socha anjela s poprsím ženy a pod. A pri tom je na Slovensku veľa dobrých sochárov nie len v Bratislave. Pekny deň z jarného Ríma.

Ján Abelovský16.03.2010 11:31

Je to samozrejme vec osobného vkusu. A v tom - ako sa pekne vraví po slovensky - ťažko viesť dišputát. Konkrétne však pri Sovánkovi, jeho špičkové veci sú aj profesionálne veľmi dobre namaľované. Pravdou je aj to, že tento ručiaco jelení sujet bol iks krát v minulosti a je aj v súčasnosti sprofanovaný gýčovitou amatérskou produkciou pre meštiacke interiéry. Vyraďovať preto Sovánku a jemu kvalitou podobných z "vysokého" umenia sa však nedá.

Juraj Deliš16.03.2010 11:10

To by som chápal, keby sa jednalo foto realizmus a pod. Ale vo všetkej úcte. Dnes je to už " v paseé". Skupovať takých autorov by mohol iba ten slovenský pologramotný " barón" Marhuľa-Majský. Ten patrí do tejto kategórie zberateľov. No keď to sype, tak nech sa sype! Aj to je boží dar! Len som si myslel, že aukčné siene by mali byť tak trochu aj usmerňovateľom, čo je a čo iba chce byť umenie. Máme 21.storočie. Ďakujem za vysvetlenie. Potom sa nečudujem, že teoretické úvahy a "filozofia" Dr. Krajňaka sú tak populárne , že v Ríme o ňom vedia ako o šmelinárovi...Nakupuje aj tu rôzne tlače a ponúka ich na Slovensku ako umenie. Myslím reprotlače. J.

Ján Abelovský16.03.2010 09:23

Ad: pán Juraj Deliš. Pripadá mi divné diskutovať o aukciách konkurencie na našej stránke. Ale keď sa už priamo pýtate.... Karol Sovánka určite patrí do dejín nášho umenia prvej polovice 20. storočia. Pravda nie ako maliar určujúci, ale skôr doprevádzajúci vývin jeho tradicionalistickej línie, v duchu doznievajúceho naturalizmu, tak ako sa on sformoval najmä na mníchovskej akadémii koncom 19. a začiatku 20. storočia. Bol vlastne našim jediným špecialistom – maliarom zvierat. Čo je klasický sujet staršieho maliarstva a jeho predstavitelia sa veľmi dobre uplatňujú aj vo svetovom aukčnom obchode. Pozrite napríklad našu poslednú aukciu (pol.č. 257 Arthur Wardle). Čo sa týka ceny – je určite vysoká (oproti doterajším predajom diel autora), ale bolo dosiahnutá na verejnej aukcii, takže nedá sa nič namietať. Ešte biografický údaj: Karol Sovánka. Maliar, sochár a umelecko-priemyslový výtvarník (jeho otec bol známy sklár Štefan Sovánka (1858-1944) - po ňom bol cigánskeho pôvodu). K. Sovánka sa narodil sa 7. 3. 1883 v Uhrovci, zomrel 4. 5. 1961 v Nemecku. Študoval päť rokov sochárstvo na Umeleckopriemyslovej škole v Budapešti (prof. Mátray) a roku 1908 na výtvarnej akadémii v Bruseli (prof. van der Steppen). Pôsobil v Budapešti, na Umeleckopriemyslovej škole v Paríži, potom znovu v Budapešti (v ateliéri sochára Zalu), neskôr návrhár a kreslič vo výšivkárskej dielni Weisovej továrne na ľanové výrobky v Kežmarku. V tom čase začal maľovať a osamostatnil sa ako výtvarník v slobodnom povolaní. 1933 sa svojimi prácami zúčastnil na založení Národnej galérie Slovenskej. Bol členom Spolku slovenských umelcov a pravidelne obosielal jeho výstavy. Jeho diela sa nachádzajú v zbierkach Slovenskej národnej galérie, Slovenského národného múzea, Galérie mesta Bratislavy, Galérie J. Jakobyho v Košiciach, Východoslovenskom múzeu v Košiciach.Roku 1945 odišiel do Nemecka. Z literatúry: Váross, M.: Slovenské výtvarné umenie 1918-1945. Bratislava 1960, s.85, Saučin, L.: Výtvarné umenie na východnom Slovensku 1918-1938. Košice 1964, s 52-53.

Juraj Deliš16.03.2010 08:34

Opravedlnujem sa! Myslel som na to: Meno autora : Karol Sovánka Názov: Jelenia ruja v Nízkych Tatrách Technika: olej na plátne Rozmer: 75 x 100 cm Značenie: vľavo dole Vyvolávacia cena: 4 000 EUR Vydražené za : 11 400 EUR

Juraj Deliš 16.03.2010 08:33

To je fakt pravda? To sa deje na aukciách na Slovensku? Toto je fakt umenie za take tisice? To je investícia, alebo preplach špinavých fináncií? Rozumiete tomu, pán Abelovský? "To Slovensko naše veľmi dlho spalo...! Juraj, Rím

vychodniar Prešov15.03.2010 14:03

14.03.2010 na aukcii firmy Darte zrejme nepotesil tolko ospevovaneho Dr.Krajnaka. Nepodarilo sa mu predat ani jedno dielo Andyho Warhola a pri tom vyvolavacie ceny mal daleko nizsie ako vstupy cien grafik Warhola na svetovych aukciach.A islo fakt o nadherne kusy. Zrejme sa okolo Dr.Krajnaka schadza klientela zalubencov do ukrajinskych maliarov, pretoze tie este stale a celkom uspesne mu idu. "Umelecke" dielo Pala Hammela bolo nadhodnotene predane, ze urcite to necakal ani Palo. Co na zaver? Nastupuje na scenu zberatelska gadzovina z Vychodu, ktora bude skupovat pekne obrazky Polonin a krojovanych devusiek zo ZSSR. A pri tom Dr.Krajnak tolko sa vystavoval ako on uspesne predava svetove umenie. Alebo zeby Warhol klesol pod uroven Uzhorodskych umelcov a pod.? Skor tu plati , ze "...aky pan, taky kram!" , alebo "...kolko peniazi, tolko muziky". Nech zije socrealizmus od velkeho brata ZSSR!

Aukcie

156. Zimná aukciaNa aukcii bolo vydražených 51 diel (50%) v celkovej hodnote 493 350 €. Nevydražené diela je možné zakúpiť v našich výstavných priestoroch.

Newsletter

Ak chcete byť pravidelne informovaný, a dostávať aktuálne informácie o činnosti spoločnosti SOGA, prihláste sa do nášho mailing listu.